Clá sú zlé pre podnikanie a ešte horšie pre spotrebiteľov. Vyjadrila sa tak predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na margo toho, že Spojené štáty od 12. marca uplatňujú 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka. Európska únia odpovedala vlastnými clami na americké produkty, ktoré sa dotknú exportu v hodnote 26 miliárd eur.
Podľa ekonóma Vassiliosa Psarrasa z analytickej spoločnosti DeHavilland Europe clá v konečnom dôsledku neprinášajú zisk ani jednej strane. „Akákoľvek colná politika, ktorá ovplyvňuje výrobné vstupy – napríklad strategické suroviny ako oceľ a hliník – zasiahne celú výrobnú štruktúru v Európskej únii,“ uviedol pre Euronews.
Obchodné napätie medzi USA a EÚ zasahuje najmä automobilový priemysel, kovy, stavebníctvo, luxusné tovary, maloobchod či poľnohospodárstvo. Prezident USA Donald Trump hrozí ďalej, napríklad 200-percentnými clami na francúzske vína a šampanské.

Trumpova taktika si pýta odvetu. Najnovším terčom sa stali ikonické americké produkty
Podľa najnovšej analýzy nemeckého inštitútu Kiel Institute budú americké clá na európske výrobky najskôr škodiť samotným USA, najmä v podobe vyššej inflácie, poklesu zamestnanosti a hospodárskeho rastu. „Dopad na európskych občanov sa momentálne nedá presne odhadnúť, keďže clá môžu ovplyvniť rôzne segmenty trhu,“ upozornil V. Psarras. „Niektorí spotrebitelia môžu začať preferovať domáce výrobky, ak ceny dovážaných produktov porastú.“
Podľa analytikov nové clá rýchlo zvýšia ceny tovarov. „Výrobcovia môžu absorbovať len časť nákladov, zvyšok sa premietne do cien,“ upozorňuje analytička spoločnosti Hargreaves Lansdown Susannah Streeter podľa CNBC. Zdražovanie podľa nej pocítia spotrebitelia pri autách, nápojoch či potravinách. „Dvojitú ranu utrpia automobilky – vyššie náklady prichádzajú v čase, keď sú spotrebitelia už teraz opatrní pri veľkých nákupoch kvôli ekonomickej neistote,“ dodala.

Trump dávkuje ďalšie clá. Dotknú sa Volkswagenu aj najväčších hráčov EÚ v oblasti farmácie
Podľa V. Psarrasa môže EÚ nahradiť väčšinu amerických výrobkov, napríklad v segmente elektromobilov. „Čo však nedokážeme nahradiť, je dominancia USA vo finančnom systéme a kapitálových trhoch.“
Popri clách na tovary sa čoraz častejšie objavujú úvahy aj o obmedzeniach kapitálových tokov. Myšlienka, či sa môžu clá na tovary stať predzvesťou ciel na peniaze, ešte donedávna pôsobila absurdne. Väčšina západných ekonómov dlhodobo považuje kapitálové toky za pozitívny faktor pre USA, keďže pomáhajú financovať ich 36-biliónový štátny dlh a podnikateľské aktivity.
Michael Pettis tvrdí podľa Financial Times, že kapitálové toky nie sú len prirodzeným dôsledkom amerického obchodného deficitu, ale skôr nebezpečnou pascou. Podľa neho nadmerné kapitálové toky zvyšujú hodnotu dolára, podporujú finančnú špekuláciu a oslabujú americký priemysel. Kapitalizmus tak podľa neho prehlbuje deficity. M. Pettis preto obhajuje zavedenie obmedzení, napríklad vo forme daní na kapitál.
Ďalšie dôležité správy
