V piatok večer sa u nášho severného suseda končí predvolebná kampaň, ktorú mnohí označili za najčudnejšiu a najviac vyhrotenú v moderných dejinách krajiny. Ani pandémia, ani ústavná kríza nezastavili proces voľby prezidenta.
V nedeľňajšom druhom kole si Poliaci budú môcť vybrať medzi dvoma kandidátmi – hlavnou cenou je úrad najvyššieho ústavného činiteľa.
Prezidentský súboj v Poľsku: Žiadna fundamentálna zmena, opäť sa presadil duopol
Tohtoročné hlasovanie však nebude len o voľbe prezidenta na najbližších päť rokov. Voliči počas „sviatku demokracie“ budú hlasovať nielen za kandidáta, ale najmä za hodnoty, víziu a stranícky aparát. Občania sa budú musieť rozhodnúť, ktorý z kandidátov bude ochrancom ústavy a lídrom krajiny v čase finančnej a zdravotnej krízy.
Mnohé prieskumy poukazujú na to, že víťaz stále nie je zrejmý. Ak aj niektorý z kandidátov získa v prieskume náskok, je to v medziach štatistickej chyby.
Posledná rovinka predvolebnej kampane sa napokon javí akoby stret dvoch odlišných krajín a dvoch národov bojujúcich každý o svoju víziu krajiny.
Kampaň demagógie - demagogická kampaň
Po zverejnení prvých výsledkov exitpollových prieskumov prvého kola bolo jasné, že udalosti nasledujúcich dvoch týždňov budú pod taktovkou intenzívneho politického súboja. Na jednej strane stojí úradujúci prezident a obľúbenec vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) – Andrzej Duda. Jeho vyzývateľom sa stal primátor Varšavy a podpredseda najväčšej opozičnej strany Občianska platforma (PO) – Rafal Trzaskowski.
Samotná kampaň, volebné mítingy a mediálne vyjadrenia sa však odkláňali od predošlých štandardov. Obaja kandidáti vyrazili najmä do malých a stredne veľkých miest, ktorých voliči sú považovaní za jazýček na váhach.
Prezident za cenu demokracie? Príprava volieb na poľský spôsob
Zatiaľ čo Andrzej Duda odovzdával primátorom politicky spriatelených miest symbolické šeky a poukážky na miliónové investície, Rafal Trzaskowski staval svoju rétoriku na decentralizácií štátnej moci a silnejších samosprávach.
Najväčšou odlišnosťou tejto kampane nebol však jej malomestský charakter. Napodiv, Poliaci za celé trvanie kampane neboli svedkami ani jednej politickej debaty medzi kandidátmi. Ich volebné štáby sa napriek nátlaku verejnosti nevedeli dohodnúť na podmienkach televízneho súboja.
Prezident A. Duda odmietol všetky iné alternatívy súboja okrem debaty vo verejnoprávnej televízii formou „otázok od občanov“. Pripomeňme, že táto forma verejnej debaty je veľmi známa a populárna najmä v putinovskom Rusku. Nakoniec voliči mohli v tom istom čase sledovať Andrzeja Dudu, ako sám odpovedá na „otázky od občanov“ vo verejnoprávnej televízii, a Rafala Trzaskowského, ktorý zasa v súkromnej televízii odpovedal na otázky novinárov.
Súboj dvoch straníkov
Kandidáti, napriek priepastným politickým rozdielom, majú toho, paradoxne, veľa spoločného. Obaja sú v strednom veku, absolvovali prestížne poľské univerzity, pôvodom sú z intelektuálskych rodín. Nie sú im však vzdialené ani samosprávy, ani Európsky parlament.
Úradujúci prezident Andrzej Duda je stelesnením vládnej konzervatívnej formácie Právo a spravodlivosť. Pred rokom 2015 to bol málo známy druholigový politik vtedy opozičného PiS. Jeho neočakávaný štart v prezidentských voľbách a dobre zorganizovaná kampaň dokázala vytvoriť imidž nezávislého občianskeho kandidáta, ktorý chce opäť zjednotiť celý národ. No opak sa stal pravdou.
Po následnom víťazstve v parlamentných voľbách v roku 2015 sa PiS pustilo do realizácie volebných sľubov a kontroverzných reforiem. Prezident takmer bez výhrad podpisoval zákony, ktoré podľa kritikov obmedzovali slobodu súdov, prokuratúry a verejnoprávnych médií. V prípade, ak Andrzej Duda začal pod tlakom verejnosti nesúhlasiť s niektorými reformami, „rodná strana“ mu veľmi rýchlo pripomenula, kde je jeho miesto.
- Andrzej Duda - Právo a Spravodlivosť (PiS)
- Narodený 16.05.1972, Sekretár štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti (2006-2007), Člen Štátneho tribunálu (2007-2011), Poslanec dolnej komory (2011-2014), Poslanec EP (2014-2015), Prezident Poľskej republiky (2015-súčasnosť)
Rafal Trzaskowski je, naopak, zosobnením liberálno-progresívneho primátora európskej metropoly 21. storočia. Svoju politickú kariéru začal v europarlamente, potom bol aj členom koaličnej vlády PO s ľudovej strany PSL.
Zatiaľ čo sám Trzaskowski sa profiluje ako kandidát občanov a národného zmierenia, jeho materská strana mnohé roky profitovala z rozdeľovania poľskej spoločnosti na dve časti – podporovateľov PiS a podporovateľov PO.
Obaja kandidáti, napriek vyjadreniam a sľubom o snahe zmierenia polarizovaného národa a zakopania vojnovej sekery, mediálne a politicky profitujú z polarizujúcich vyjadrení.
- Rafal Trzaskowski - Občianská Platforma (PO)
Narodený 17.01.1972, Poslanec EP (2009-2013), Minister digitalizácie (2013-2014), Štátny tajomník rezortu zahraničia (2014-2015), Poslanec dolnej komory (2015-2018), Primátor Varšavy (2019-súčasnosť)
Boj o každého voliča
Výsledok prvého kola prinútil kandidátov k zmene volebnej stratégie a volebných priorít. Andrzej Duda s viac ako 12-percentným náskokom si stanovil za prioritu udržanie a mobilizáciu konzervatívneho elektorátu PiS namiesto pokusu o zmiernenie svojho tónu. Úradujúci prezident rozohral cieľovú rovinku svojej kampane presne tak ako čakali jeho voliči – agresívne a sociálne.
Na jednej strane prezident hlásal sľuby o obrovských sociálnych benefitoch, zvýšení životnej úrovne a investíciách do ciest a letísk. Na druhej strane navrhol zmenu v ústave, ktorá by zakazovala adopciu detí pármi rovnakého pohlavia (aktuálne podľa poľskej ústavy je to aj tak zakázané). Prezident sa však snažil prihovoriť aj pravicovej časti opozície sľubmi o systémových zmenách, decentralizácií a úľavách pre podnikateľov.
O výsledku volieb môžu rozhodnúť aj Poliaci zo zahraničia.
Na druhej strane, Rafal Trzaskowski musel nájsť spôsob, ako dobehnúť náskok a zároveň nepopudiť niektorú časť radikálne diferencovaného opozičného elektorátu. Varšavský primátor sa preto rozhodol pre integrovanie volebných programov neúspešných kandidátov do svojho vlastného. Výsledkom je volebný program, ktorý ponúka medicínu na všetky problémy Poľska, avšak jeho konzistentnosť a realizovateľnosť je veľkým otáznikom.
O výsledku volieb môžu rozhodnúť aj Poliaci zo zahraničia. O možnosť hlasovať v druhom kole sa ich prihlásilo až 520-tisíc. Práve títo voliči, najmä zo západnej Európy, už v prvom kole vo veľkej väčšine odovzdali hlas opozičným kandidátom. Otázne však je, koľko z deklarovaných voličov bude môcť napokon aj skutočne odovzdať svoj hlas. V priebehu prvého kola totiž vláda čelila kritike práve pre problémy spojené s hlasovaním zo zahraničia.
Poľsko v Európe a vo svete
Víťaz prezidentských volieb bude mať, vzhľadom na svoju tradičnú rolu v poľskej politike, výrazný vplyv na medzinárodnú politiku nášho severného suseda. Znovuzvolenie Andrzeja Dudu by upevnilo politické smerovanie vládnej PiS, a to najmä smerom k Washingtonu a spolupráci v rámci V4.
Úradujúci prezident svoju zahraničnú politiku opieral o nadštandardné vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, posilneniu americkej prítomnosti na území Poľska a regionálne zoskupenia ako V4 alebo Trojmorie. Zároveň bol pomerne skeptický voči osi Paríž-Berlín a svoju komunikáciu limitoval čisto na partnerské vzťahy s Nemeckom. Kontroverzné reformy v justícii mu taktiež priniesli veľa nepriateľov v Bruseli.
Výhra Rafala Trzaskowského by bola prvým krokom k zmene poľskej zahraničnej politiky. Vzhľadom na svoj politický étos a imidž progresívneho starostu by dokázal preorientovať poľskú politiku viac frankofilným smerom – k väčšej spolupráci s prezidentom Emmanuelom Macronom a tiež Bruselom.
Prezident najväčšej krajiny V4 je hlavnou tvárou strednej Európy vo svete a jeho postoje a vyjadrenia sú značkou celého regiónu.
Otáznikom by však bolo možné angažmá Trzaskowského v rámci V4. Ako prominentný politik strany, ktorá vidí Poľsko ako tretiu silu v Európskej únii popri Nemecku a Francúzsku, mohol by obetovať regionálnu spoluprácu v prospech lepšieho imidžu v západnej Európe.
Otrasy výhry jedného či druhého kandidáta budú citeľné aj na Slovensku. V nedeľu Poliaci rozhodnú nielen o politickom smerovaní krajiny, ale najmä o úrovni tolerancie pre nenávisť a populizmus v politike. Prezident najväčšej krajiny V4 je hlavnou tvárou strednej Európy vo svete a jeho postoje a vyjadrenia sú značkou celého regiónu.
