Slovensko zaostáva za Českou republikou v liečbe mŕtvic a infarktov až o 30 percent

Na Slovensku je o 2 300 liečiteľných úmrtí viac, než v Českej republike, čo je až o 30 percent viac. Ide predovšetkým o cievne mozgové príhody, teda mŕtvice a srdcové infarkty. V prípade úmrtí na mŕtvicu dosahuje Slovensko takmer dvojnásobne vyšší počet úmrtí ako Česká republika. V medzinárodných hodnoteniach dokonca obsadzuje Slovensko štvrtú najhoršiu priečku v počte úmrtí na mozgový infarkt v rámci krajín OECD. Ročne tak ide o zbytočné úmrtia, ktorým by sa vhodne nastaveným systémom mohlo Slovensko vyhnúť.

Z hľadiska hospitalizácií je na Slovensku do nemocníc poukázaných zhruba 20-tisíc ľudí ročne pre mŕtvicu. Dve tretiny z nich má pritom menej ako 70 rokov a približne 20 percent z hospitalizovaných má dokonca menej ako 50 rokov. So srdcovým infarktom, na ktorý Slováci umierajú najčastejšie, sa do nemocníc dostane zhruba 14-tisíc pacientov.

Umierajú mladí

Analytici Henrieta Tulejová a David Gomola z Advance Institute v štúdii s názvom Dobehnime Čechov v starostlivosti o mŕtvice a srdcové infarkty sa zamerali na identifikáciu príčin, prečo Slovensko za Českou republikou zaostáva v štatistikách. Jedným zo základných ukazovateľov je podľa nich financovanie.

Česká republika investuje do zdravotníctva o 2,2 miliardy eur ročne viac, než Slovensko. Ak by vláda systém zdravotníctva dofinancovala o jednu miliardu, premietlo by sa to v lepšej dostupnosti liečby aj v oblasti spomínaných mŕtvic a srdcových infarktov, ktorá je v iných krajinách Európskej únie bežne dostupná. „Táto liečba by vedela zachrániť každoročne stovky ľudí pred zbytočným úmrtím a vo veľa prípadoch ich vrátiť späť do práce, radosti zo života a starostlivosti o rodinu,“ vysvetlili autori štúdie. Ak štát nezmení prístup k tomuto problému, podľa analytikov sa do roku 2047 zvýši počet ľudí, ktorí prekonajú mozgový infarkt, o 27 percent v porovnaní s rokom 2017.

Investície do centier