Spojené štáty americké prenechávajú zodpovednosť za konvenčnú bezpečnosť a vymedzenie geopolitických hraníc v Európe na Európanov. Výsledkom tejto situácie je aj diskusia o tom, nakoľko reálnu vojenskú hrozbu pre zvyšok kontinentu znamená Rusko. Objavuje sa názor, že Rusko je vojensky oslabené a na Ukrajine utrpelo likvidačné straty. Ako jeden z argumentov sa používa informácia o územných ziskoch. Rusi okupujú necelú pätinu Ukrajiny a tento údaj sa za tri roky zásadne nezmenil. Ďalším argumentom sú údaje o vysokých ruských stratách. Problém je, že v pozičnej vojne je prvý údaj málo relevantný a druhý súbor údajov je tu často poňatý nereálne.
Najcitlivejšia informácia
„V decembri 2024 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol. že od februára 2022 bolo zabitých 43-tisíc ukrajinských vojakov a 370-tisíc bolo zranených; povedal tiež, že bolo zabitých 198-tisíc ruských vojakov a 550-tisíc ich bolo zranených. Žiadne z týchto tvrdení nebolo overiteľné. Rusko uviedlo, že jeho straty sú menšie ako ukrajinské“ píše Brittanica a tiež odkazuje na denník New York Times, ktorý k augustu 2023 odhadol ukrajinské straty na 70-tisíc a ruské na 120-tisíc mŕtvych. Zelenskyj podľa správy denníka SME z 18. februára 2025 povedal, že Ukrajina má 46-tisíc zabitých vojakov, avšak „ďalšie desaťtisíce“ o ktorých nie je známe, či sú nažive.
Odhad BBC z januára 2025 hovorí o minimálne 116-tisíc padlých na strane Ruska. Topky.sk 28. februára 2025 píšu, že ruské straty sú štvornásobne vyššie ako ukrajinské. Slovenské médiá často vychádzajú z údajov ukrajinského generálneho štábu; ten k 3. marcu 2025 uvádzal ruské straty 878 070 padlých a ranených vojakov.
Ukrajinské či pro-ukrajinské odhady ruských strát a ich pomeru k ukrajinským, sa javia dosť nereálne. Podporuje ich mediálny obraz ruskej taktiky „mlynčeka na mäso“. Isté opodstatnenie má v kontexte nasadenia trestaneckých jednotiek, celkovo je však tento obraz zavádzajúci. Ruské straty na Ukrajine sú určite vysoké. Otázne je, či naozaj tak vysoko prevyšujú tie ukrajinské a či sú pre Rusko likvidačné.
Bojová efektivita
Realisticky môžeme veľmi hrubo odhadnúť straty každej z bojujúcich strán na asi 100-tisíc padlých a štvornásobok zranených vojakov. Jedným z nepriamych ukazovateľov, ktorý naznačuje pomer strán, je porovnanie bojovej efektivity vojsk. Máme len hrubé údaje, ale tie naznačujú, že realita bojiska môže byť iná, ako by sa to Západu páčilo.
Rusko do invázie vo februári 2022 zapojilo 150 až 200-tisíc vojakov. Ukrajina mala do 200-tisíc ľudí v armáde a 100-tisíc ich slúžilo v teritoriálnych silách. Požiadavka aspoň dvoj až trojnásobnej početnej prevahy útočníka tu nebola splnená, no Rusko postupovalo. Ukrajincom sa však podarilo ubrániť Kyjev a spôsobovať Rusom straty. Napriek rozsiahlej ukrajinskej mobilizácií, až do leta 2022 bola taktická prevaha na strane lepšie vycvičenej a vyzbrojenej ruskej armády. Podľa britského inštitútu RUSI, k júlu 2022 ukrajinská armáda mala už skoro milión ľudí. Rusi potom začali ustupovať a front stabilizovali až po jeho skrátení.
Ruská odpoveď na ukrajinskú masovú mobilizáciu zahŕňala dve odlišné stratégie. Prvou bolo rýchle nasadenie trestaneckých jednotiek, často s nízkou úrovňou výcviku. Tieto „lacné“ sily sa využili aj na vyčerpanie elitných ukrajinských vojsk, symbolom takejto brutálnej taktiky sa stal boj o Bachmut. Druhou bola mobilizácia 300-tisíc záložníkov. Prešli väčšou selekciou ako tí ukrajinskí a Rusko sa neponáhľalo s ich nasadením. Značné úsilie venovalo ich príprave, čo vtedy vyzdvihol i náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj.
Kyiv Independent 6. januára 2025 píše, že podľa V. Zelenského má Ukrajina 980-tisíc ľudí v zbrani. 15. januára potom hovoril o 880-tisíc ukrajinských vojakoch, pričom Rusko podľa neho bojuje proti Ukrajine silou 600-tisíc vojakov. Rusi však majú taktickú iniciatívu, aj preto, že na jeden ukrajinský delostrelecký projektil pripadá zhruba päť ruských. Straty živej sily sú v tejto vojne až zo 70 percent spôsobené delostreleckou paľbou. Aj preto ťažko uveriť tomu, že ruské straty sú výrazne vyššie ako tie ukrajinské.
Vojnová ekonomika a taktika
Rusko v zákone o štátnom rozpočte na rok 2025 s výhľadom do roku 2027 vyčlenilo na obranu historicky najviac prostriedkov od svojho vzniku. V nasledujúcich troch rokoch zrejme vynaloží na vojnu viac ako počas doterajších troch rokov vojny. Rozbehla sa vojnová výroba. Think-tank Bruegel píše, že ruská „mesačná výroba tankov sa zvýšila zo 40 na konci roku 2022, na viac ako 130 v lete 2024.“
Výrazne až geometricky narástla výroba rakiet, delostreleckej munície a najmä moderných útočných prostriedkov, akými sú napríklad potulujúce sa drony Lancet, považované za jednu z najefektívnejších zbraní tejto vojny. Rusko začalo cvičiť vlastných aj zahraničných vojakov, zužitkovalo bojové skúsenosti. Podľa expertov, kým na začiatku vojny Rusi často opakovali sovietsku taktiku, rýchlo sa naučili novú. Zaviedli nové druhy vojsk, ako sú dronové jednotky. Starú výzbroj nahradili novou.
Kladivo a klinček
Rusko vojnou zhoršilo svoj dlhodobý ekonomický potenciál. Jeho vojenské straty však zrejme nie sú likvidačné a za ich cenu svoju bojovú silu upevnilo. Výrazne predbehlo celú EÚ v zbrojnej výrobe a vojenské kapacity obnovuje rýchlejšie, ako sa očakávalo, čo priznal i generálny tajomník NATO Mark Rutte. Dôležité je aj to, že Rusom sa podarilo do vojnového stavu previesť aj spoločenskú psychiku. Štáty EÚ ani USA nemajú porovnateľné bojové skúsenosti, na čo poukazuje aj bývalý šéf amerického generálneho štábu Mark Milley. Ak by EÚ hneď investovala do obrany toľko ako Rusko, potrvá roky kým sa tieto prostriedky prejavia v reálnej bojovej sile.
Rusi majú teraz chabé ekonomické perspektívy, ale veľké kladivo. Tu nastupuje pravidlo kladiva a klinčeka: ak máte v ruke len kladivo, každý problém vám pripadá ako klinček. Ekonomické aj iné problémy ktoré si Rusi vyrobili, tak môžu riešiť jedným z veľmi efektívnych politických nástrojov.
