Rozdelenie a odpredaj VšZP by priniesli zhruba miliardu do zdravotníctva. Tak ako plán obnovy

Zdravotnícky sektor bude musieť štát dofinancovať ešte tento rok. Iba štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) si bude vyžadovať 163 miliónov eur. Hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay odhaduje, že celý zdravotnícky sektor skončí tento rok v strate 300 miliónov eur. Keďže VšZP tvorí viac ako 50 percent na trhu zdravotných poisťovní, suma 163 miliónov je v predpokladanom pomere adekvátna.

Všeobecná zdravotná poisťovňa však už v tomto roku dostala peniaze z decembrovej splátky za poistencov štátu. Prakticky to znamená, že financie, ktoré by dostala v decembri, už stihla spotrebovať. Čo však nastane v prípade, ak by napokon nemala dostatok zdrojov? Podľa analytika INESS Martina Vlachynského sa jej poistenci nemusia obávať toho, že budú mať zdravotnú starostlivosť menej dostupnú. Poisťovňa však môže odkladať platby poskytovateľom, teda nemocniciam či ambulanciám. „Povedie to k druhotnej platobnej neschopnosti poskytovateľov (obzvlášť už tak silne stratových nemocníc) a k postupnému vypovedaniu alebo neobnoveniu zmlúv,“ uviedol analytik pre Plus jeden deň. Následne by títo poskytovatelia od poistencov VšZP žiadali priame platby.

Je zrejmé, že štát bude nútený zdravotníctvo dofinancovať. „Sektor treba dofinancovať cez poistencov štátu, ak štát vôbec tie financie má. Viac verejných zdrojov v zdravotníctve je totiž ilúzia. A sľubovať to ľuďom je nezmysel. Peniaze v sektore nebudú a je preto nevyhnutné hľadať istotu ekonomického rastu a orientovať sa na súkromné zdroje,“ povedal T. Szalay pre týždenník TREND.

Opakovane sa ale podľa neho ukazuje, že VšZP nedokáže samu seba dobre manažovať a plní skôr politické úlohy než úlohy zdravotnej poisťovne. „Opakovane vidíme už nie po prvý, ani nie po druhý a dokonca ani nie po tretíkrát, že to týmto spôsobom nefunguje. Bola by hlúposť opakovať znovu tú myšlienku, že by mohla byť štátna zdravotná poisťovňa efektívna,“ podotkol T. Szalay.

Prečo nie súkromné?

Prečo ale podobnú situáciu ako VšZP nezažívajú súkromné zdravotné poisťovne? Súkromné podniky majú podľa analytika jasnú motiváciu, ktorou je dlhodobé zhodnocovanie vloženého kapitálu, čo ich núti správať sa efektívne. Štátne podniky majú oproti súkromným rôzne a neraz nejasné motivácie. „Spomeňme si na rok 2017, keď VšZP bojovala s ozdravným plánom a vtedajší premiér Robert Fico verejným telefonátom zvozil manažment VšZP iba preto, aby uspokojil svojich voličov,“ pripomenul M. Vlachynský. Práve v takomto prostredí sú štátne podniky motivované plniť krátkodobé politické objednávky.

Preto, ak by aj štát do čela poisťovne dosadil osvieteného manažéra, stále by to nebola garancia, že po ďalšej politickej obmene by tam zostal a s ním aj započaté ozdravné procesy. Ak by sa VšZP pohybovala v bežných trhových podmienkach, už dávno by na ňu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vypísal konkurz. Štát sa ale snaží držať svoju zdravotnú poisťovňu nad hladinou za každú cenu.

Rozdelenie a odpredaj poisťovne