Medzi hlasnými kritikmi tohto rozhodnutia formálne najkompetentnejšieho strážcu ústavy boli špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Práve s nimi v komentári pre denník N polemizuje ústavný právnik a expolitik Radoslav Procházka. Cituje Lipšicov výrok, že „Ústavný súd si celkom neuvedomil, čo robí“ a Mazákovo tvrdenie, že nález Ústavného súdu je presahom jeho právomocí.
Ombudsmanku sme za to isté chválili
„Kedysi dávno sme sa ombudsmanky zastali slovami, že podstatou jej poslania je byť voči moci otravnou, nepríjemnou a nepohodlnou. Pre Ústavný súd to platí ešte o to viac. Nie vždy, ale väčšinou je medzi spokojnosťou verejných funkcionárov a kvalitou súdnej ochrany ústavnosti vzťah nepriamej úmery,“ píše v komentári R. Procházka.
Vydaný nález je podľa neho v skutočnosti „definičná ukážka spôsobu, akým si Ústavný súd má plniť svoje povinnosti“ a „robí to aj preto, aby to so všetkými logistickými, časovými, finančnými a pre republiku aj reputačnými nákladmi nemusel robiť Štrasburg“.
Kolúzna väzba nemá byť automatická
R. Procházka cituje z odôvodnenia rozhodnutia ÚS SR, podľa ktorého nemožno pripustiť výklad, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, pre ktorý obvineného stíhajú.
„Potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy, a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadni svedkovia (napr. preto, že už boli vypočutí), voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania,“ uviedol v odôvodnení košický senát.
Súboj dobra so zlom? Top otázky a odpovede ku kolúznej väzbe
Za právne rady do cely
Pripomeňme, že Milana Ribára zadržali policajti v októbri 2019 spolu so skupinou ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej mafiánskej skupiny takáčovcov, a to na základe výpovede takzvaného kajúcnika.
M. Ribár mal členom tejto skupiny poskytovať právne služby. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na neho podal obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov. Podľa Ribárovho obhajcu Pavla Antoša stojí jeho obvinenie na tom, že radil klientom, aby nevypovedali, čo je však pre advokáta bežný postup. To potvrdila aj Slovenská advokátska komora.
Ide o základné práva
Ústavný súd dal v náleze najavo, že nie je želateľné „držať osoby obvinené z konkrétnych druhov trestných činov vo väzbe po akokoľvek dlhý čas“ a tiež bez zistenia ďalších skutočností odôvodňujúcich kolúznu väzbu okrem samotnej povahy obvinenia.
Radoslav Procházka to víta s tým, že povaha stíhanej činnosti je len jedným z faktorov a treba ju zohľadniť primerane. Nález ÚS SR napokon podľa neho „nie je ničím iným než poctivou aplikáciou domácej a európskej judikatúry“.
„Šorlov senát nepotrebuje žiadne didaktické a povýšenecké odkazy,“ píše ďalej, evidentne na adresu Lipšica a Mazáka.
Lipšic o Ribárovi uviedol viaceré nepravdivé a zavádzajúce informácie, tvrdí IAPŠ
Uvedený senát Ústavného súdu vedený predsedom Robertom Šorlom má potom podľa R. Procházku „všetky predpoklady stať sa kľúčovým, a to nie z hľadiska počtu vecí, ktoré si na konci mesiaca ,odfajkneʻ ako vybavené, ale z hľadiska rozvíjania judikatúry v perspektíve jej skutočného poslania: chrániť základné práva a slobody aj – a možno najmä – v politicky a reputačne nevďačných prípadoch.“
