Prežije Lukašenkov režim sériu otrasov, alebo budeme svedkami bieloruského Majdanu?

Počas predošlých dní bolo Bielorusko svedkom jedinečnej udalosti. V autoritárskom režime zaseknutom niekde medzi Sovietskym zväzom a 21. storočím sa odohralo netradičné predstavenie. V mestách a mestečkách po celom Bielorusku sa začali tvoriť niekoľkokilometrové rady ľudí. V obchodoch však nechýbal ani toaletný papier, ani mäso. Bielorusi čakali v rade na iný deficitný tovar – demokraciu.

Bielorusi čakali v rade na iný deficitný tovar – demokraciu.

Pri provizórnych stanoch stoja spolu opoziční kandidáti. Mnohí z čakajúcich si priniesli so sebou papuče a mucholapky, aby „vyhnali švába“. Poniektorí účastníci začali pospevovať „Mury“. Pieseň nádeje o sile vôle ľudu voči autorite bola symbolom odporu Kataláncov počas frankistického režimu, bola hymnou ulice v komunistickom Poľsku a v posledných rokoch sa stala piesňou odporu voči Lukašenkovmu režimu. 

Ľudia čakajú v rade často aj niekoľko hodín, len aby sa ich podpis pripojil do zoznamu 100-tisíc podpisov nevyhnutných pre uznanie prezidentského kandidáta. Takýto obraz prináša Bielorusko posledných dní, Bielorusko, ktorému dochádza trpezlivosť.

Známky krízy a odporu

Vzhľadom na apatickosť a beznádej drvivej väčšiny Bielorusov sú predvolebné zhromaždenia takých rozmerov veľkým prekvapením. Posledné dekády naučili Bielorusov, že volebný proces je iba legalistickou fraškou, legitimizujúcou moc prezidenta, ktorý „zaistí všetkým Bielorusom pokoj a blahobyt“. 

Obyčajný a v iných krajinách málo pozoruhodný proces zbierania podpisov sa pre Bielorusov stal príležitosťou legálne ukázať odpor voči prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a celému bieloruskému systému.

Udalosti posledných mesiacov sa nedajú označiť za blahobyt a vôbec už nie za pokoj pre radového občana poslednej diktatúry Európy. Rapídne klesajúce ceny ropy, európske sankcie a napätia s Moskvou destabilizovali už aj tak zdevastovanú bieloruskú ekonomiku. Byrokratické procesy a obrovská miera korupcie hodná čias cárskeho Ruska znemožňujú ekonomický rast a dôstojný život pre radového Bielorusa.

Obrovskou ranou pre Minsk bola aj pandémia koronavírusu. Vládna garnitúra s prezidentom Lukašenkom od začiatku popiera nebezpečenstvo spojené s touto pandémiou a priamo sa vysmieva hlasom rozumu. Pravdepodobne je to viac pokus o optimizmus za každú cenu ako bezhlavé popieračstvo. 

Aj ak by sa A. Lukašenko vrhol do boja s pandémiou s podobným elánom ako zvyšok sveta, rýchlo by zistil, že jeho hospodárenie a stav verejných financií neunesie ani časť toho, čo implementoval zvyšok Európy.

Vloger s Lukašenkovým elánom

Nové voľby priniesli aj nových kandidátov z prekvapivých prostredí. Dvaja najdôležitejší hráči opozície v tohtoročnom boji nepochádzajú ani z rádov intelektuálov pamätajúcich Sovietsky zväz, ani zo študentského prostredia, ktorého hlas bol násilne potlačený na Októbrovom námestí v rokoch 2006 a 2010.

Najväčším prekvapením a zároveň neznámou je fenomén Sergeja Tichanovského (bieloruský tvar: Siarhij Cichanouvski). Donedávna neznámy podnikateľ sa zo dňa na deň stal hviezdou bieloruského internetu, keď vo svojich videoblogoch začal poukazovať na beznádej a prehnitosť bieloruského štátneho aparátu. 

Napriek zablokovaniu jeho kandidatúry a jeho následnému zatknutiu, Tichanovského štafetu prevzala jeho žena Svetlana. Práve Svetlana Tichanovská je oficiálnou kandidátkou a zároveň živým symbolom útlaku Lukašenkovho režimu.

Mnohí začali porovnávať aktivitu a angažovanosť páru k elánu, ktorý sprevádzal Lukašenkovu kampaň v polovici 90-tych rokov. Podobne ako A. Lukašenko pred 27 rokmi alebo Volodymyr Zelenskyj v 2019 na Ukrajine, Sergej Tichanovskij ťaží z beznádeje obyčajných ľudí a v jednoduchých slovách dokáže mobilizovať davy prívržencov naprieč celou krajinou.

Sergej Tichanovskij ťaží z beznádeje obyčajných ľudí a v jednoduchých slovách dokáže mobilizovať davy prívržencov naprieč celou krajinou

Bankár reformy

Druhým kandidátom úspešným medzi verejnosťou je Viktor Babaryka. Na rozdiel od S. Tichanovského nie je ani veľkým internetovým fenoménom, ani charizmatickým uličným lídrom. Sila kandidatúry bývalého generálneho riaditeľa jednej z bieloruských bánk je v jeho vízii reformy krajiny.

V. Babaryka pôsobí omnoho umiernenejšie, priam kompromisne a jeho hlavným cieľom sú ekonomické a sociálne reformy krajiny. Pôsobil väčšinu života na okraji režimového systému a nepatrí medzi kandidátov protestu a revolúcie, a práve to mu umožňuje získať sympatiu umiernenejšého elektorátu, ktorý si zvykol na „pokoj a prosperitu“ Lukašenkovho vládnutia.

Lukašenkov arzenál

Pod bieloruským prezidentom sa otriasajú základy ako nikdy predtým. Prezident sa napriek tomu tvrdo drží osvedčeného ruského zvyku „cár je dobrý, za všetko zlé môžu zlí bojari “ a snaží sa vytvoriť ilúziu zmeny rozpustením vlády. Netreba však zabudnúť na to, že „posledný diktátor Európy“ už má za sebou mnohé pouličné protesty, nátlaky z Moskvy a má jednu obrovské skúsenosti v utláčaní opozície. 

Najčerstvejším príkladom tejto praxe je nedávna vlna zatknutí a policajnej šikany, ktorej obeťami sa po S. Tichanovskomstali aj členovania jeho volebného štábu Dmitri Popov, Alexander Cukanav, ale aj starý opozičník Vladimir Arcyman.

V priebehu viac ako 26 rokov vládnutia dokázal A. Lukašenko vytvoriť brutálny štátny aparát schopný potláčania všetkého odporu. Má kapacitu páchať gigantické volebné podvody, násilne potláčať protesty, z ničoho nič vyzbierať cez milión podpisov. 

Práve preto je majdanský scenár v Bielorusku zatiaľ málo pravdepodobný. Situácia tam viac pripomína posledné roky Sovietskeho zväzu, kedy mnohí cítili úplnú beznádej a agóniu, ako frustrovanú Ukrajinu plnú hnevu z prelomu rokov 2013 a 2014.

Neistý zajtrajšok

Zhubou bieloruského režimu nemusí byť vnútorný nátlak občanov.  Momentálne Kremeľ, aj napriek mnohým konfliktom s Minskom, naďalej vyjadruje podporu pre Lukašenkov režim. Ale s aktuálnym diplomatickým a ekonomickým zblížením medzi Bieloruskom, Európou a Amerikou je veľmi otázne, či Moskva bude naďalej lojálna voči Lukašenkovi.

Jedná vec je však istá, Bielorusko sa nachádza na rázcestí. Blížiaca sa ekonomická kríza, neistá situácia s dovozom ruskej ropy a frustrovaní obyvatelia žijúci v beznádeji budú najväčšou politickou výzvou pre A. Lukašenka, odkedy sa stal prezidentom v roku 1994.

Blížiaca sa ekonomická kríza, neistá situácia s dovozom ruskej ropy a frustrovaní obyvatelia žijúci v beznádeji budú najväčšou politickou výzvou pre A. Lukašenka, odkedy sa stal prezidentom v roku 1994.

Otázne je, ako sa k tejto situácii postaví Európa. Piatková návšteva Viktora Orbána v Minsku, počas ktorej avizoval svoju podporu zrušeniu ekonomických sankcií, a taktiež poľské vyhlásenia o historickom zlepšení vzťahov sú veľmi znepokojujúce pre miestnu opozíciu.

Tohtoročné leto bude svedkom veľkých udalostí v Bielorusku. Či nasledujúce mesiace prinesú „pád prehnitej steny“, o ktorom pospevujú Bielorusi, alebo či bude Lukašenko bojovať s vlastnými občanmi s použitím vodných diel a ostreľovačov, je veľkou neznámou.