V poslednú júnovú nedeľu Poliaci rozhodovali o budúcnosti svojej krajiny. Pozornosť celého Poľska sa sústredila o deviatej večer na televízne obrazovky. Keď sa objavili prvé exitpollové prieskumy, rozsudok bol jasný – Poľsko čaká ďalších 5 rokov kultúrnej a svetonázorovej vojny.

Pakt politickej moci medzi vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) a opozičnou Občianskou platformou (PO) ostal napriek všetkým ukazovateľom naďalej dominantou poľskej politiky. Idea jeho prelomenia novou, treťou silou ostala len snom tých, ktorí sú vyčerpaní aktuálnym status quo a nulovou víziou pre budúcnosť krajiny.

Súboj dvoch katalyzátorov

V pamätnú nedeľu 28. júna dosiahla volebná účasť najvyššiu úroveň od návratu demokracie – 64,4 percenta. Presne o deviatej večer sa objavili prvé odhady výsledkov. Do druhého kola sa proti sebe postavia dvaja štyridsiatnici. Stranícka aj politická orientácia kandidátov je protichodná – jeden reprezentuje národno-sociálne krídlo, druhý to centristicko-liberálne. Paradoxom však je, že obaja majú mnoho spoločných znakov.

Na jednej strane je úradujúci prezident Andrzej Duda, ktorý v nedeľu skóroval s viac ako 43 percentami hlasov. V roku 2015 nastúpil do súboja o prezidentské kreslo ako mladý a ambiciózny politik, ktorý chcel prelomiť osemročnú politickú dominanciu PO. A. Duda sa dokázal prebojovať do úradu najmä vďaka mnohým populistickým sľubom v sociálnej oblasti a víziou zmeny. Časť zo sľubov reálne splnil, zvyšok sa stal staronovými sľubmi roku 2020.

MIK 15 Gelsenkirchen - Na snímke sú uhoľná elektráreň a veterná turbína v Gelsenkirchene 16. januára 2020. Nemeckí predstavitelia sa dohodli na pláne odstavenia hnedouhoľných elektrární v druhej polovici dekády 2030 - 2040. Nemecko je najväčším producentom hnedého uhlia na svete a vyrába z neho 19 % elektriny. FOTO TASR/AP

A Uniper coal-fired power plant and a BP refinery steam beside a wind generator in Gelsenkirchen, Germany, Thursday, Jan. 16, 2020. The German government says officials have
Neprehliadnite

Posledný uhoľný mohykán Európy: príbeh zelenej (ne)transformácie Poľska

Andrzej Duda však napriek svojim vyhláseniam a deklaráciam nemal veľa spoločného s občianskym a nezávislým prezidentom. V kľúčových momentoch, kedy PiS siahala na nezávislosť súdov a verejnoprávnych médii, prezident bol napriek mnohým výzvam a silným ústavným právomociam ticho.

Na druhej strane je Rafal Trzaskowski, taktiež relatívne mladá tvár a nedávno zvolený primátor Varšavy. Podobne ako jeho rival, aj R. Trzaskowski sa snaží vytvoriť imidž silného občianskeho politika, ktorý chce spájať a nie rozdeľovať. Jeho rodná strana Občianska platforma, podobne ako PiS, sa však nemieni stiahnuť z politiky polarizácie spoločnosti.

Vo volebnom štábe aj jedného, aj druhého kandidáta boli počuť sebavedomé výkriky ako: „Tu je Poľsko“ a „Vyhráme!“.
 

Oboch pánov však spája jedna vec – vzájomná nenávisť a pohŕdanie voličmi toho druhého. Vyvrcholením agresívnej a útočnej kampane (v ktorej najviac skóroval Andrzej Duda a jeho výroky o LGBT) bola práve volebná noc. Vo volebnom štábe aj jedného, aj druhého kandidáta boli počuť sebavedomé výkriky ako: „Tu je Poľsko“ a „Vyhráme!“.

Z talentovej show do vrcholnej politiky

Ani jeden z hráčov o najvyšší ústavný post nemá dostatočnú voličskú podporu, aby vyhral len s pomocou svojej strany. Už niekoľko minút po zverejnení predbežných výsledkov ako A. Duda, tak aj R. Trzaskowski začali koketovať s ostatnými kandidátmi, aby prilákali ich voličov.

Najvýznamnejším hráčom, najmä pre kandidáta PO, je Szymon Holownia. Ešte pred pol rokom by nikto nečakal, že tento moderátor známy z televíznych obrazoviek sa stane jednou z kľúčových osobností prezidentských volieb a vybojuje si v nich tretie miesto.

JB 3 Moskva - Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) počas ceremoniálu odovzdávania medailí Zlaté hviezdy hrdinom práce pri príležitosti Dňa Ruska v Moskve 12. júna 2020. Rusko si v piatok pripomína 30 rokov od prijatia Deklarácie o štátnej suverenite Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR). Prezident Vladimir Putin sa pri príležitosti Dňa Ruska objavil na verejnosti prvýkrát od vypuknutia koronavírusovej pandémie. Putin sa pri tejto príležitosti zúčastnil na ceremónii v
Neprehliadnite

Poľsko opäť obvinilo Putina z falšovania dejín a vedenia informačnej vojny

Jeho občianske hnutie bolo schopné vypracovať veľmi dobrý, takmer 14-percentný výsledok. Vízia občianskeho prezidenta odmietajúceho všemocný duopol PiS-PO a nenávistnú vojnu dokázala očariť takmer 2,5 milióna voličov.

Napriek tomu, že voliči S. Holowniu sú konzervatívnejší ako by svedčalo pomerne liberálnemu R. Trzaskowskému, väčšina z nich patrí medzi najväčších kritikov úradujúceho prezidenta. Najdôležitejšou úlohou pre Trzaskowského bude počas nasledujúcich dvoch týždňov presvedčiť časť konzervatívne zmýšľajúcich voličov, že je tým správnym kandidátom.

Nepravdepodobná strana bodovala tiež

Najväčším volebným prekvapením je veľmi dobrý výsledok kandidáta zoskupenia Konfederácia – Krzysztofa Bosaka. Jedna z najviac netradičných politických koalícií v celej Európe, zložená zo širokého výberu málo uspešných nacionalistických, libertariánskych, kresťanských a pro-life aktivistov obstála v skúške integrity. Kandidát Konfederácie dokázal napriek rekordnej účasti rozšíriť volebnú základňu hnutia.

Takmer 7 percent voličov, ktorí odovzdali hlas pre Krzysztofa Bosaka, sa stalo jazýčkom na váhach druhého kola.
 

Okrem zachovania straníckej integrity, Konfederácia zo dňa na deň prerazila z okraja politického a mediálneho mainstreamu do jeho samotného stredu. Takmer 7 percent voličov, ktorí odovzdali hlas pre Krzysztofa Bosaka, sa stalo jazýčkom na váhach druhého kola.

Obaja hlavní kandidáti počas svojich príhovorov nešetrili komplimentmi pre pravicu z Konfederácie. Úradajúci prezident sa odvolával na národné cítenie a mladý vek voličov hnutia, zatiaľ čo R. Trzaskowski zdôrazňoval svoju podporu pre otvorenejšiu ekonomiku a pomoc pre podnikateľov.

Uzavretý obchod
Neprehliadnite

Nedeľný predaj rozdeľuje a aj naďalej bude rozdeľovať Európu

Predsedníctvo Konfederácie sa taktiež rozhodlo pre neobvyklý krok. Vo svojom spoločnom vyhlásení zdôraznili, že neudeľujú podporu žiadnemu kandidátovi a rozhodnutie plne nechávajú na svojich voličoch.

Politickí stroskotanci a finálny súboj

Napriek úspechu duopolu PiS-PO v prvom kole prezidentských volieb, v poľskej politike môže nastať zmena. Úspech Szymona Holowniu je pri správnom zmanažovaní možné pretaviť do novej politickej strany. Konfederácia napriek všetkým predpovediam, že sa do roka rozpadne, dokázala vo voľbách obhájiť svoju existenciu.

Naopak, nedeľné voľby boli katastrofou pre konvenčných politikov ostatných strán. Konzervatívec z Poľskej ľudovej Strany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz aj progresívny kandidát Ľavice Robert Biedroń získali niekoľkonásobne menej hlasov ako ich rodné strany.

SY 34 Viedeň - Na snímke bieloruský prezident Alexander Lukašenko na tlačovej konferencii po rokovaní s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom vo Viedni 12. novembra 2019. FOTO TASR/AP
Belarusian President Alexander Lukashenko addresses the media after talks with Austrian President Alexander Van der Bellen at the Hofburg palace in Vienna, Austria, Tuesday, Nov. 12, 2019. (AP Photo/Ronald Zak)
Neprehliadnite

Prežije Lukašenkov režim sériu otrasov, alebo budeme svedkami bieloruského Majdanu?

Druhé kolo prezidentských volieb bude o voľbe menšieho zla. Občania budú musieť rozhodnúť, či podporia predĺženú ruku PiS, alebo predĺženú ruku PO. Úradujúci prezident a jeho strana rešpektujú nezávislosť inštitúcii a médií na podobnej úrovni ako mečiarovské Slovensko. Pandémia koronavírusu prerástla rezort zdravotníctva, financií aj celú vládu.

Na druhej strane stojí kandidát, ktorý je, napriek všetkým slovám o svojej občianskosti, podpredsedom najviac zakorenenej strany poľskej politikyy. Aj keď má Občianska platforma relatívny rešpekt k nezávislosti inštitúcií, horšie je to s rešpektom k štátnej pokladnici. Minulosť si pamätá mnohé prípady, keď si PO opakovane mýlila štátnu pokladnicu s mýtickým Eldorádom.

Jedno je však isté, ani Andrzej Duda, ani Rafal Trzaskowski neprestanú s delením Poliakov na Poľsko A a Poľsko B.
 

V nedeľu 12. júla Poliaci vyberú, ktoré Poľsko chcú v prezidentskom paláci. Jedno je však isté, ani Andrzej Duda, ani Rafal Trzaskowski neprestanú s delením Poliakov na Poľsko A a Poľsko B.