Predčasné voľby vo Francúzsku obnovili obavy z rastúcich európskych dlhov

Mnohé veci sa udejú úplne inak, ako ich autori zamýšľali. História je plná takýchto príkladov. Jedným z najvypuklejších bola Veľká francúzska revolúcia, ktorú vyprovokovali zámožní právnici s cieľom získať v aristokratickej spoločnosti väčší vplyv. Výsledkom boli dve dekády pohrôm, ktoré vyvrcholili za vlády Napoleona Bonaparteho, keď dosiahli celoeurópsky rozmer a kontinent stáli takmer desať miliónov ľudských životov.

Predčasné voľby

Počas minulého týždňa sa objavili obavy z ďalšej pohromy prichádzajúcej z Francúzska, tentokrát finančného charakteru. Snaha prezidenta Emmanuela Macrona o vyvolanie predčasných volieb nevypálila dobre. Jeho zámerom bolo konsolidovať pomery v domácom parlamente po úspechu pravicovo-populistickej strany Rassemblement National (RN) Marine Le Penovej v eurovoľbách. Francúzsky prezident dúfal, že jej víťazstvo vyvolá  spoločenskú sebareflexiu a v dvojkolových voľbách ohlásených na prelome júna a júla centristi výraznejšie nestratia vplyv. Podľa prvotných reakcií sa však deje pravý opak.

Dolná komora francúzskeho parlamentu má 577 poslaneckých miest. Momentálne má Macronova strana Renaissance a jej spojenci 250 mandátov, keď absolútnu väčšinu stratili v roku 2022. Napriek tomu môžu pokojne vládnuť, keďže francúzsky prezident vyberá premiéra podľa vlastnej vôle. Stačí len, aby parlament neodhlasoval vláde nedôveru. E. Marcon sa vysloveniu nedôvery vyhol už 28-krát. A verí, že podobný scenár sa bude opakovať aj po parlamentných voľbách.

Podľa prieskumov verejnej mienky sa ale fatálne prepočítal. Jeho strana Renaissance by spolu s centristickými spojencami mohla získať len 90 až 130 mandátov. Naopak RN Marine Le Penovej by dosiahlo takmer na absolútnu väčšinu, čím by strana získala post premiéra. V takom prípade by krajine hrozila „kohabitácia“ – situácia, keď sa stratí spoločná politika vlády a prezidenta. Vtedy premiér získa silný vplyv na presadzovanie vlastnej domácej agendy. V prípade zisku absolútnej väčšiny RN v parlamente by to bola zásadná zmena s ohľadom na fiškálnu pozíciu krajiny.

Začiatkom minulého roka francúzsky minister pre ekonomiku a financie Bruno Le Maire prisľúbil zníženie vládneho deficitu o 20 miliárd eur. Cieľom je konsolidácia domácich verejných financií, ktorých rozpočtový deficit je po Slovensku druhý najvyšší v eurozóne a presahuje päť percent HDP. Aj keď ministrov sľub zatiaľ nezískal reálne kontúry, predvolebné prísľuby RN majú opačný charakter. Ekonómovia odhadujú, že naplnenie sľubov Marine Le Penovej by si vyžiadalo dodatočných 20 miliárd eur zdrojov.

Postup populistov

Francúzsko nemalo vyrovnaný rozpočet už 50 rokov. Po prudkom raste počas pandémie covidu sa vládny dlh nepodarilo výraznejšie znížiť ani Macronovej administratíve. Aktuálny vládny dlh dosahuje 110 percent HDP a v nominálnej hodnote je po Spojených štátoch a Japonsku už tretí najväčší na svete. Sú to však omnoho väčšie a bohatšie ekonomiky ako Francúzsko, čo vytvára obavy o udržateľnosť domácich financií. A nielen vzhľadom k potenciálnej vláde Le Penovej.