Ostatné tri roky nielen slovenská spoločnosť prežíva viaceré krízy, z ktorých azda najzávažnejšou bola pandémia covid-19. Spoločnosť sa stretla s obrovským strachom z neznámeho a nikto nedokázal predpokladať dôsledky pandémie. Vláda Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera často komunikovala, že ide o jedno z najväčších krízových období od druhej svetovej vojny, a to nielen pre pandémiu, no takisto pre energetickú a ekonomickú krízu, ako aj vojnu na Ukrajine. Otázne je, či forma komunikácie vládnych predstaviteľov je v čase viacerých kríz s významným vplyvom na sociálnu situáciu v spoločnosti správna a zodpovedná.
Podľa sociologičky Silvie Porubänovej dôležitejšie je to, akým spôsobom je vládou komunikované spracúvanie týchto kríz smerom k voličom. „Nikto samozrejme neočakáva okamžité riešenia od akejkoľvek politickej garnitúry v takomto ťažkom období. Ale to, čo ľudí najviac zahlcuje a čo spôsobuje pocit bezvýchodiskovosti, ktorý ide naprieč celou populáciou, je práve to, že vnútrokoaličné spory sa dejú na verejnosti," povedala odborníčka v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní.
Prepieranie sporov na verejnosti
Všetky spory, ktoré by sa mali diať za zatvorenými dverami politických sekretariátov prípadne politických strán alebo v zákonodarnom zbore, sa podľa nej v každom štádiu úplne zbytočne vyťahovali na verejnosť. Zásada, že špinavá bielizeň sa perie doma, by mala v ťažkých časoch platiť dvojnásobne. A teda aj v situácii, keď nikto zo zúčastnených, ktorí majú reálnu politickú moc, definitívnymi riešeniami nedisponuje.
„Na jednej strane takýmto spôsobom vypúšťajú paru. Tak isto sú to len ľudia, ktorí majú obmedzenú psychickú výbavu. Žijú asi v akejsi planej nádeji, respektíve v mylnej predstave, že to, čo zdieľajú oni, to, čo prežívajú vnútrostranícky alebo aj v medzi straníckych sporoch, je všeobecne známa vec a je to vec, ktorá každého na Slovensku priťahuje. Nie je to tak," podotkla S. Porubänová s tým, že väčšina ľudí už aj z dôvodu sebazáchovy nie je schopná prijímať tieto diskusie, ktoré k ničomu nevedú a nikomu neprospievajú. Zdieľanie detailov vnútrostraníckych bojov či dokonca animozít medzi politikmi ľudí zneisťuje, frustruje, deprimuje a vedie k zhoršeniu celospoločenskej nálady, ba dokonca aj k možnej radikalizácii spoločnosti.
Sociologička tvrdí, že je zjavné, ako na slovenskej politickej scéne evidentne chýba akákoľvek spoločná názorová, ideologická či postojová platforma, keďže politickí predstavitelia nedokážu nachádzať konsenzus a konštruktívne komunikovať.
Akú zodpovednosť nesú médiá?
Podľa S. Porubänovej občania najmä v čase kríz potrebujú hutnú, jasnú a stručnú informáciu, z ktorej si vyberú osobné riešenia, názory a to, čo bude motivovať ich ďalšie rozhodnutia.
„Aj keby sme denne desať hodín strávili, čo, samozrejme, väčšina ľudí nemôže a nechce, sledovaním akýchkoľvek hodnotných alebo aj obskúrnych médií, tak dôsledkom by naozaj bolo, že sa jednoducho osobnostne zrútime. Nedokážeme uniesť náklad často protichodných, nepravdivých, vzájomne sa vylučujúcich a veľmi agresívnych informácií," dodala sociologička.
V súčasnosti média prinášajú informácie o zdražovaní, úsporných opatreniach či rastúcich nákladoch, teda o témach s negatívnym dopadom v mysliach recipientov. Nesú médiá istú mieru zodpovednosti na negatívnej nálade v spoločnosti? Podľa sociologičky otázku ťažko zodpovedať.
„Na jednej strane sa ľudské bytie vzpiera bolesti, utrpeniu, smrti, negatívnym správam, ale ak ich vníma z odstupu, ak sa netýkajú jeho vlastného osobného a rodinného života, tak do istej miery môžu byť tie správy posilňujúce v zmysle, že si človek uvedomí, že stále sa nemá tak zle, aby musel čeliť takýmto tragédiám," uzavrela sociologička.
Aj to je zrejme dôvod, prečo dobré a pozitívne správy nepriťahujú najväčšiu pozornosť. Vypovedá o tom čítanosť a sledovanosť správ, ktoré sú škandalózne či dokonca tragické. Podľa odborníčky však existujú situácie, o ktorých by verejnosť mala byť informovaná.
Ďalšie dôležité správy
