Európsku politiku čaká v podaní novej Komisie pragmatizmus. Mnoho sa naučila na svojich predchádzajúcich chybách, podobne ako staronová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Tá „nemá problém veci, ktoré najprv sama presadzovala, zmeniť a ešte ich zmenu označovať za úspech a ukážku svojej manažérskej prezieravosti,“ hovorí český politológ Jan Kubáček, prednášajúci na Karlovej Univerzite.
Ak sa obzrieme späť na uplynulé funkčné obdobie Ursuly von der Leyenovej na čele Európskej komisie (EK), aké bolo?
Na začiatku prekvapila ako kandidátka, s ktorou sa nepočítalo. Získala len tesnú podporu a v jej prospech bolo len o sedem hlasov viac, než bolo potrebných. Išlo o krehký úspech, no veľmi rýchlo a pomerne direktívne si Európsku komisiu a jej jednotlivých komisárov podmanila.
Očakávania však spočiatku veľké neboli. Prečo?
Na post šéfky EK prichádzala z nemeckej vlády zaťažená aférami a kauzami o nehospodárnom nakladaní s financiami v nemeckej armáde, problematických nákupoch pre Bundeswehr. Čelila kauzám o nehospodárnom financovaní svojich poradcov. Pri kauzách odmietala zverejňovať mobilnú komunikáciu, čo sa teraz až tragikomicky zopakovalo v rámci otázok pri nákupe vakcín, v rámci takzvaného PfizerGate. Takisto sa jej mobilná komunikácia vytratila a nedá sa nájsť.
Ako hodnotí jej pôsobenie samotná EÚ?
Znalci miestneho unijného prostredia, ale aj mnohí eurokomisári hovoria, že patrila medzi doteraz najrazantnejších predsedov Európskej komisie. Veľa agendy presadzovala individuálne, až na silu. Mnohí očakávali, že to bude vyslankyňa Angely Merkelovej, ale aj tak trochu kandidátka do počtu a nebude patriť k výrazne silným predsedom EK. Ono sa to však otočilo aj viacerými vonkajšími okolnosťami.
Čím konkrétne?
Pozíciu jej v istom zmysle upevnila silová ekologická transformácia ekonomiky krajín EÚ, covidová kríza riešená nákupmi vakcín aj rusko-ukrajinská vojna. Pri spoločných aktivitách s bývalým eurokomisárom Fransom Timmermansom v oblasti Green Dealu a zmeny transformácie európskej politiky bola nakoniec oveľa aktívnejšia, než sa očakávalo a v rámci toho prekročila svoj mandát zo strany Nemecka, pôvodný mandát EK od členských zemí EU, i svojich voliteľov z radov europoslancov.
Zobrala to viac do vlastných rúk?
Je veľmi flexibilná, mocichtivá, čo sme videli aj v uplynulých dňoch, keď si vyjednávala podporu pre zotrvanie vo funkcii. Teraz odvoláva veľa vecí, ktoré predtým sama intenzívne presadzovala. Takže v silovej vrcholovej politike je nakoniec ako ryba vo vode. Dokáže sa veľmi rýchlo zorientovať a cielene upevniť moc.
Pôvodne vyšla z konzervatívnych kruhov, no teraz razí skôr príklon k najliberálnejším postojom. Ako politológovia hodnotia tento prerod?
U nej to bolo pragmatické rozhodnutie. Aj teraz, keď sa mení nálada v spoločnosti a domácností čoraz výraznejšie pociťujú dosah európskej politiky na svoje rozpočty a výrazne sa mení nálada v Nemecku, mení svoje predchádzajú rozhodnutia. Napríklad žiada, aby sa upravil a zracionalizoval Green Deal. Na tom je vidieť, že je totálny pragmatik, ktorý pre udržanie sa vo vedení Európskej komisie urobí skutočne veľa. A nemá pri tom ani problém spochybniť niektoré kroky, ktoré sama obhajovala a pre ktoré predtým získavala podporu.
Najnovšie európsky súd konštatoval, že vedenie EK zlyhalo pri informovaní verejnosti o nákupe vakcín proti covidu. Prípad ešte nie je uzavretý. Čo môže nasledovať?
Zrejme sa to ešte celé potiahne ďalej, no môže to dopadnúť podobne ako pri jej kauzách v Bundeswehre. Budú chýbať dostatočné dôkazy aj preto, že neposkytne komunikáciu zo svojho mobilu. Bude to niečo v zmysle: nedoriešené, zabudnite na to.
Takže jej to politicky neublíži?
Je to samozrejme reputačný problém. Ak by to bol u nej prvý takýto prípad, bola by to pre ňu komplikácia a bude jej to limitovať ďalšie vyjednávania. No takáto situácia sa u nej opakuje už niekoľkýkrát a ona zvláda čeliť aj takýmto kauzám. Ide systémom, že to ignoruje, necháva tému vyšumieť. To, že dokáže vyjednávať a vytvárať si koalície naprieč politickým spektrom dokázala aj pri terajších rokovaniach s Giorgiou Meloniovou.
Akú Európsku komisiu môžeme čakať v ďalších rokoch pod jej vedením?
Bude to pragmatická EK, pretože si uvedomuje napätú náladu, ktorú už veľmi konkrétne pociťujú európske domácnosti a prejavuje sa to i vo voľbách. To začína otriasať podporou domovských strán pravého stredu a vedie to k otrasom v jednotlivých krajinách, čoho dôkazom je Francúzsko či Holandsko.
Smer úplne meniť EK nebude, no bude robiť čiastkové kompromisy. Tie zmeny však môžu pôsobiť tragikomicky v zmysle, že niekto najprv rozhorel oheň, aby ho potom mohol ísť hasiť. Ursula von der Leyenová nemá problém veci, ktoré najprv sama presadzovala, teraz zmeniť a ešte ich zmenu označovať za úspech a ukážku svojej manažérskej prezieravosti.
Aké zmeny očakávate vo vzťahu k celej EÚ?
Členské štáty začínajú byť v niektorých prípadoch submisívnejšie voči EK, než boli v minulosti. Aj preto sa dá očakávať, že EK bude namiesto revízie svojich krokov ešte urputnejšia v niektorých témach.
Môžete byť konkrétny?
Napríklad v riešení rusko-ukrajinského konfliktu, sa ukazuje, že ak vyhrá voľby v USA Donald Trump, čo očakávam, dominantná zodpovednosť za riešenie konfliktu a za pomoc Ukrajine či asociačné rokovania ponesie Európska únia a rozpočty jednotlivých členských štátov.
Preto bude EK musieť premýšľať, kde na to zobrať peniaze, čo povedie do značnej miery ešte k posilneniu dlhovej pasce.
Kuriózne sa pritom bude posilňovať moc EK, ktorá bude členské krajiny s iným názorom môcť označiť za odstrašujúci príklad, odmietnuť im prísun európskych financií a podobne. Už sme toho boli svedkami voči Taliansku, Poľsku či Maďarsku. To môže posilniť politiku tých eurokratov, ktorí budú cítiť príležitosť ubrať zo suverenity členských štátov.
- Jan Kubáček
Český politológ, špecializuje sa na politický marketing a komunikáciu verejných inštitúcií. Prednáša na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Je autorom niekoľkých odborných kníh a desiatok štúdií. Okrem iného napísal aj Slovník politického manažmentu a volebného marketingu.
Ďalšie dôležité správy
