Páleník: Čím výraznejšie a častejšie zmeny v stravovaní robíme, tým horší efekt to má na telo

S odborníkom na výživu Michalom Páleníkom sme sa rozprávali o benefitoch prerušovanej hladovky. V rozhovore pre týždenník TREND takisto prezradil, aké nástrahy má takýto spôsob stravovania, kto by sa mu mal úplne vyhnúť, aj to, či je efektívnejší v porovnaní s klasickou kalorickou reštrikciou.

V čom spočíva podstata prerušovaného pôstu, respektíve prerušovanej hladovky?

Koncept prerušovaného pôstu, alebo aj Intermittent fasting (IF) spočíva v obmedzení času, počas ktorého môžeme konzumovať jedlo. Najpopulárnejšou verziou je 8/16, pri ktorej môžeme jesť počas osemhodinového okna a následných 16 hodín by sme nemali prijímať žiadnu potravu. Prerušovaný pôst má aj verzie 12/12 pri ktorých jedávame v dvanásťhodinovom okne a 4/20, v rámci ktorej jedávame iba počas štyroch hodín a následných dvadsať hodín nejeme. Postupom času však vzniklo viacero verzií s fázami hladovania a ďalšie neustále pribúdajú. Jedna z nich napríklad spočíva vo výraznom obmedzení príjmu energie počas dvoch dní v týždni, keď sa znižuje energetický príjem na 500 až 600 kalórií za celý deň. Alternatívou je úplné hladovanie počas celých dvoch dní.

Je nevyhnutné počítať si kalórie v priebehu časového okna, počas ktorého prijímame potravu?

Čo sa týka praktickosti, znie to pre nás veľmi lákavo. Autori konceptu uvádzajú, že si netreba počítať kalórie, ani sledovať čo konkrétne jeme. Napriek tomu existujú všeobecné odporúčania hovoriace o konzumácii predovšetkým rastlinných zdrojov potravy a odporúčania viac-menej korelujú s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie ohľadom vhodného stravovania, čo je určite pozitívum. Najväčšie benefity sa ukazujú v prípade, že sa okno, počas ktorého jedávame, nenachádza vo večerných hodinách.