OĽaNO získalo 25 percent vo februárových voľbách aj vďaka plejáde úspešných marketingových ťahov. Jedným z nich bola internetová anketa. Igor Matovič ju spustil asi tri týždne pred voľbami a zisťoval v nej názory ľudí napríklad na internetové voľby, hmotnú zodpovednosť politikov alebo povinnosť pre zdravotnú poisťovňu zabezpečiť operáciu nádoru do 14 dní.

Budúci premiér vtedy prisľúbil, že výsledky hlasovania budú pre OĽaNO podmienkou vstupu do vlády. Nechajme teraz bokom, koľko z týchto bodov dnes OĽaNO naozaj presadzuje a vráťme sa k formálnej stránke ankety. Médiá a právni experti v tom čase upozorňovali, že spôsob spracovávania osobných údajov v ankete je v rozpore s nariadením EÚ o ochrane osobných údajov, tzv. GDPR. Anketou sa nakoniec začal zaoberať aj Úrad na ochranu osobných údajov.

Ten až nedávno rozhodol, že OĽaNO skutočne porušilo pravidlá ochrany osobných údajov a hnutiu uložilo pokutu. „Úrad v provostupňovom rozhodnutí konštatoval niektoré porušenia ochrany osobných údajov a tiež bola uložená pokuta,“ uviedla pre TREND hovorkyňa úradu Lucia Bezáková.

Rozhodnutie však zatiaľ nie je právoplatné, pretože OĽaNO sa voči nemu odvolalo. Úrad preto nechce poskytovať žiadne bližšie informácie, pokiaľ sa konanie právoplatne neukončí. Nevieme teda, o akú pokutu išlo, ani aké porušenia ochrany osobných údajov úrad zistil. Kým nebude rozhodnutie právoplatné, nechce ho komentovať ani tlačové oddelenie OĽaNO.

V čom mohol byť problém?

Keď začali vo februári médiá a právnici spochybňovať anketu, OĽaNO sa bránilo a pochybenia odmietal aj sám Igor Matovič. Ešte dnes sa na stránke ankety píše, že išlo o pokus o diskreditáciu kampane. Napriek tejto rétorike však hnutie aj tak zmenilo podmienky ochrany osobných údajov. Spravilo to však až po tom, ako im desaťtisíce ľudí odovzdali svoje osobné údaje. Úrad na ochranu osobných údajov preto zrejme posudzoval staré podmienky, ktoré platili v čase hlasovania v ankete.

Okrem odpovedí v ankete získalo OĽaNO aj viacero osobných údajov respondentov, vrátane kontaktných údajov alebo straníckej preferencie. Tieto údaje mohlo využívať aj na účely priameho marketingu, teoreticky až v takej miere, že obsah reklamy mohol byť prispôsobený názorom a straníckym sympatiám respondentov. Po medializácii OĽaNO prisľúbilo, že toto robiť nebude.

Lenže aj pre takéto prípady vzniklo GDPR, ktoré prísne upravuje podmienky získavania takýchto údajov. OĽaNO tak napríklad potrebovalo explicitný súhlas na marketingové využitie, ktorý však podľa právnych expertov nemalo. Právnici poukazovali aj na ďalšie chyby, napríklad chýbajúce kontaktné údaje na prevádzkovateľa ankety, alebo príliš náročnú formu odvolania súhlasu.

Pokuty za porušenie GDPR môžu ísť teoreticky až do výšky 20 miliónov eur, ale v praxi sa takéto vysoké pokuty na Slovensku nedávajú. Namiesto toho sa pohybujú skôr v tisíckach či stovkách eur.

Čaká sa na predsedu

V súčasnosti nie je jasné, kto bude rozhodovať o odvolaní. Podľa zákona by to mal byť predseda Úradu na ochranu osobných údajov. V apríli minulého roka však parlament odvolal predsedníčku úradu Soňu Pötheovú. Vyčítal jej, že si v minulosti písala s Mariánom Kočnerom, alebo že pod hrozbou pokuty žiadala od Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku, aby prezradil svoje novinárske zdroje.

Odvtedy vedie úrad podpredsedníčka Anna Vitteková, ktorá je bývalou poslankyňou Smeru. Problém je, že sa jej na začiatku januára oficiálne skončilo päťročné funkčné obdobie a vláda stále nenavrhla nového predsedu Úradu na ochranu osobných údajov. Zatiaľ teda nie je jasné, či o odvolaní rozhodne A. Vitteková, ktorá úrad stále vedie, alebo už nový predseda, ktorého by mala na návrh vlády zvoliť Národná rada SR.