Noví migranti do Británie? Premiér Johnson ponúka azyl trom miliónom ľudí z Hongkongu

Nový domov pre zhruba tri milióny obyvateľov asi sedemmiliónového Hongkongu im ponúkol britský premiér Boris Johnson. Reaguje tak na snahu Číny podmaniť si toto autonómne mesto na základe bezpečnostného zákona, zakazujúceho protesty voči nadvláde komunistickej strany.

O mesto, fungujúce aj ako dôležité finančné centrum, sa už dlhšiu dobu vedú politické spory, častými sú demonštrácie a násilie na uliciach. Čínska vláda presadila odobrenie nového zákona na potlačenie protestov a tvrdí, že ide o opatrenie národnej bezpečnosti. Chce tak zabrániť tzv. podvratnej činnosti zameranej voči centrálnej vláde, ale aj zasahovaniu zahraničia. Cieľom je podľa nej tiež potlačenie terorizmu.

Oponenti sa obávajú, že nová legislatíva týkajúca sa Hongkongu obmedzí autonómiu mestského štátu aj základné slobody ľudí.

Johnson ponúka alternatívu

Prvý muž Veľkej Británie teraz ponúka záujemcom z Hongkongu britské občianstvo, ak by nanútený bezpečnostný zákon viedol k narušeniu ich práv. „Mnoho ľudí v Hongkongu sa obáva toho, akým spôsobom budú po zásahu Číny ďalej žiť,“ napísal Johnson v článku uverejnenom v novinách The Times of London.

„Keď bude Čína pokračovať v ospravedlňovaní svojho konania, Británia by nemohla s čistým svedomím pokrčiť plecami a nechať to tak; namiesto toho si splníme svoje povinnosti a poskytneme alternatívu. “

Ochota Spojeného kráľovstva prijať masovú vlnu migrantov zo svojej bývalej kolónie prichádza krátko potom, čo sa Briti rozhodli opustiť Európsku úniu a získali tak väčšiu kontrolu nad svojimi hranicami. Mnoho prisťahovalcov z EÚ vtedy ostrovy radšej opustilo a vrátilo sa do svojej rodnej krajiny.

Hongkong je bývalou britskou kolóniou. V roku 1997 ho Británia vrátila Číne. Dohodli sa však, že bude zachovaný model „jedna krajina, dva systémy“. Mal obyvateľom mesta zaručovať slobody a autonómiu, na rozdiel od komunistickej diktatúry Pekingu.

Čína reaguje

Čínska vláda považuje slová Johnsona za zasahovanie do jej vnútorných záležitostí. Záväzky vyplývajúce z dohody z roku 1997 považuje za splnené.

„Odporúčame Spojenému kráľovstvu, aby prestalo so snahou o studenú vojnu a koloniálnym zmýšľaním a aby si uvedomilo realitu, že Hongkong sa vrátil do Číny," uviedol podľa agentúry Bloomberg hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Zhao Lijian.

Veľká Británia by podľa neho mala dodržiavať medzinárodné právo a základné normy upravujúce medzinárodné vzťahy, okamžite prestať zasahovať do hongkonských záležitostí a vnútorných záležitostí Číny. „V opačnom prípade to zlyhá.“

Celá vec vyústila aj do úvah, či bude Británia pokračovať v spolupráci s čínskym telekomunikačným gigantom Huawei ako poskytovateľom zariadení pre britské mobilné siete novej generácie.

Kritika aj voči USA

Aj americký prezident Donald Trump pred časom vyjadril obavy nad „hlboko znepokojujúcou“ situáciou v Hongkongu, no Čína mu teraz odkazuje, že sa ocitol v podobnej situácii kvôli nepokojom vo vlastných uliciach. Násilnosti v USA vyvolala smrť Georgea Floyda, afroamerického muža, ktorý zomrel po tom, ako ho biely policajný dôstojník držal na zemi a viac ako osem minút ho na krku tlačil kolenom.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo Trumpovi : „Nemôžem dýchať“ – posledné slová Floyda pred smrťou – s tým, že má dvojaký meter v spôsobe, akým riešiť protesty doma a v Hongkongu.

„Prečo USA skrášľujú takzvanú hongkonskú nezávislosť a násilné prvky považujú za hrdinstvo, zatiaľ čo protesty proti rasovej diskriminácii vo vlastných radoch nevidia,“ pýtal sa na margo nepokojov hovorca Zhao Lijian.

Tiež sa opýtal, prečo USA ukazujú prstom na obmedzenú vynútiteľnosť práva hongkonskou políciou, ale zatvárajú oči pred tým, čo sa deje doma, keď štátna ochranka strieľa aj proti demonštrantom.