Cena vajec v USA dosiahla rekordné hodnoty, pričom v New Yorku sa priemerná cena balenia 12 vajec pohybuje okolo 8,47 dolárov. V niektorých obchodoch však stúpla až na 15 dolárov za tucet. Situácia je výsledkom kombinácie niekoľkých faktorov.
Jedným z hlavných dôvodov je vtáčia chrípka, ktorá od roku 2022 prinútila amerických chovateľov hydiny zlikvidovať 166 miliónov kusov, pričom väčšina z nich boli nosnice. Len v januári 2025 muselo byť utratených ďalších 19 miliónov kurčiat. Výsledkom bol 60-percentný nárast cien vajec v priebehu jedného roka.
K dramatickému zdražovaniu prispeli aj korporátne praktiky veľkých hráčov na trhu. Spoločnosť Cal-Maine, ktorá produkuje až 20 percent vajec v USA, využila situáciu na masívne zvýšenie marží. Napriek tomu, že jej predaj vzrástol od roku 2021 len o sedem percent, zisky sa jej strojnásobili.
Panika medzi spotrebiteľmi tento problém ešte zhoršila. Ľudia v obave z nedostatku vykupovali vajcia vo veľkom množstve, čo donútilo obchody zaviesť limity na nákup – často maximálne dva tucty na zákazníka.
Výsledkom je absurdná situácia, ktorá odhaľuje zlyhania politiky aj trhu.
Obchody začali obmedzovať predaj a regály sú aj napriek tomu prázdne. D. Trump za to priamo nemôže, hoci fakt, že DOGE prepustil odborníkov na vtáčiu chrípku z ministerstva poľnohospodárstva a následne brzdil výskum prenosu choroby, situáciu určite nezlepšil.
Administratíva sa zmohla na zúfalé riešenia. Jedným z nich je spustenie vakcinácie hydiny, ktorú však väčšina farmárov odmieta. Mnohé krajiny, vrátane USA, totiž zakazujú dovoz vakcinovaných produktov kvôli možnému „maskovaniu“ prítomnosti choroby. Vakcinovaná hydina nemusí vykazovať príznaky vtáčej chrípky, ale stále môže prechovávať vírus. To vytvára riziko tzv. tichého prenosu, kedy asymptomatické vtáky prenášajú chorobu na nevakcinované kŕdle alebo ľudí.
D. Trump tiež obviňuje chamtivých farmárov z nekalej súťaže, akoby si sami chceli zničiť vlastné chovy. Aj keď niektorí chovatelia tento naratív podporujú, žiadne dôkazy o kartelových dohodách neexistujú. Problémom je výrazný výpadok ponuky.
Sliepky do každej rodiny
Najkontroverznejšie je však odporúčanie ľuďom, aby si chovali vlastné sliepky. „Ľudia sa rozhliadajú okolo a hovoria si: Možno by som si mohol zaobstarať sliepku na dvor,“ vyhlásila ministerka poľnohospodárstva Brooke Rollinsová. „Je to úžasné.“
Tento návrh pôsobí na prvý pohľad lákavo, ale v praxi je nereálny. Američania žijúci v mestách či predmestiach, kde je chov hydiny zakázaný, by narazili na legislatívne problémy. Navyše, predstava, že by sa ľudia starali o sliepky, je utopická.
Ekonomicky nedáva zmysel, aby si každá americká domácnosť, vrátane tých mestských, začala pestovať vlastné potraviny. Práve fakt, že sa ľudia môžu špecializovať na rôzne profesie namiesto pestovania potravín, umožnil spoločnosti prosperovať. Je iróniou osudu, že administratíva presadzuje niečo, čo kedysi spoločnosť oslobodilo od tvrdej každodennej driny.
Viac škody ako úžitku
Presadzovať domácu produkciu vajec v čase vtáčej chrípky sa navyše zdá byť „geniálnym“ spôsobom, ako rozšíriť nákazu medzi ľudí. Nejde len o samotnú chrípku, ale aj o ďalšie infekcie a choroby, ktoré sa môžu ľahko rozšíriť. Otázne tiež je, ako chce vláda vyriešiť rastúce ceny iných potravín.
D. Trump zaviedol a následne pozastavil clá na mnohé základné potraviny, vrátane mexického ovocia a kanadských mliečnych výrobkov. Ak sa clá obnovia, cena obľúbených potravín ako avokáda či paradajok výrazne stúpne. V januári sa v záhrade na severe USA pestuje ťažko, nehovoriac o drahšom hnojive, ktorého väčšina pochádza z Kanady a podlieha Trumpovmu clu. Vysoké ceny vstupov zasiahnu všetkých – od domácich pestovateľov až po veľkofarmárov.
A čo kuríny? D. Trump ohlásil nové clá na kanadské drevo a oceľ, čo ešte viac zvýši náklady na ich stavbu. Domáce ceny ocele už stúpajú a dovoz ocele z Kanady či Mexika podlieha prísnym obmedzeniam. Aj kurací drôt, nevyhnutný na stavbu kurína, je drahší kvôli clám na oceľ. Situácia sa tak dostáva do absurdity.
Vláda zvažovala dovoz lacnejších vajec zo zahraničia s cieľom stlačiť ceny, no komplikácie pri importe to zatiaľ zastavili. Administratíva tak lavíruje medzi snahou o sebestačnosť a nutnosťou zabezpečiť stabilné dodávky potravín.
Trumpov nápad s domácim farmárčením je absurdným dôsledkom jeho fixácie na sebestačnosť. Ak by štáty mali byť sebestačné, prečo nie susedstvá? A prečo nie každý jednotlivec? Americký sen o prosperite a slobode sa nikdy nezakladal na potrebe kŕmiť si vlastné sliepky. Možno prichádzajú iné časy.
