Napoleon v saku je späť a plánuje si podmaniť roztrieštenú Európu

Posledné týždne zásadne zmenili mocenské pomery na „starom kontinente”. Ruský útok na Ukrajinu nielen izoloval Moskvu na európskych salónoch, ale kompromitoval aj bývalých spojencov a súčasných priateľov ruského prezidenta Vladimira Putina. Donedávna oceňovaná a rešpektovaná nemecká exkancelárka Angela Merkelová napríklad v súčasnosti čelí obvineniam z vedenia nezodpovednej politiky voči Rusku.

Väzby na moskovskú politiku a vplyvnú kapitálotvornú vrstvu však ovplyvňujú aj politické súboje. Téma zatiahnutia Maďarska do vojny bola jedným z pilierov piateho volebného triumfu Viktora Orbána a slovinský premiér Janez Janša sa svoju prehru v nedávnych parlamentných voľbách snažil zdôvodniť zásahom zo strany Moskvy. Téma ukrajinského konfliktu v neposlednom rade ovplyvnila aj predvolebnú kampaň v samotnom Francúzsku.

Obhájenie prezidentského postu Emmanuelom Macronom bolo vo väčšine hlavných miest kontinentu vítané ako symbol stability a kontinuity smerovania Elyzejského paláca. Najmä po odchode nemeckej kancelárky A. Merkelovej upierali mnohí odborníci a diplomati zrak na francúzskeho prezidenta ako na potenciálneho lídra európskeho kontinentu.

Európska suverenita

Nie je žiadne tajomstvo, že Francúzsko má mocenské ambície, ktoré sú často v rozpore so záujmami Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva aj krajín strednej Európy. Miestne politické elity sa zastavili v období prezidenta Charlesa de Gaulla, ktorý vo svete studenej vojny vnímal Francúzsko ako jadrovú veľmoc s právom na istú mieru autonómie v rámci štruktúr západného sveta.

Obdobie európskeho kolonializmu sa síce skončilo, na výslnie sa však dostal neokolonializmus v krajinách západnej Afriky a úvahy o takzvanej európskej strategickej autonómii. Úsilie, ktorého finálnym cieľom je osamostatniť sa od amerických odstrašujúcich vojenských kapacít, patrí medzi kľúčové priority Macronovej zahraničnej politiky.

„Na začiatku budúceho desaťročia musí Európa vytvoriť spoločnú intervenčnú jednotku, spoločný obranný rozpočet a spoločnú akčnú doktrínu,“ hovoril počas pamätného prejavu na parížskej Sorbonne v roku 2017.