Za najväčšiu chybu, ktorej sa doposiaľ dopúšťali všetky slovenské vlády, je podľa europoslankyne a predsedníčky nového politického projektu Jablko Lucie Ďuriš Nicholsonovej to, že podceňujú regióny. „Tvrdia, že je tam absorpčná schopnosť eurofondov. To je hlúposť," povedala v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
Reforma regiónov
Podľa jej názoru vlády prakticky zabetónovali európske peniaze na bratislavskom ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. O peniazoch, ktoré by mali smerovať do regiónov, ako aj o potrebách regiónov rozhoduje práve spomenuté ministerstvo; namiesto toho, aby si mohli regióny zadefinovať vlastné potreby a tie uspokojovať na základe na to vyčlenených eurofondov.
„Fantasticky to vidieť na štátoch, ktoré sú decentralizované. To sú štáty, ktorým sa najviac darí aj vo vzdelávaní. Napríklad Fínsko. Výborne to urobili ale aj naši susedia Poliaci, ktorí všetky peniaze, ktoré smerujú na regionálny rozvoj, presunuli na takzvané vojvodstvá. Tie môžeme prirovnať napríklad k našim vyšším územným celkom (VÚC). To znamená, že tie štáty celý rozpočet prenesú akoby na VÚC, ktorý vie, aké výzvy má napísať, aby pokryl všetky problémy a potreby svojho regiónu," priblížila L. Ď. Nicholsonová svoju predstavu o financovaní.
Takto dokážu následne regióny pokryť sociálne podnikanie, podporiť startupy či inovácie, ale aj školstvo a predškolské zariadenia. A práve toto potrebujeme podľa europoslankyne na Slovensku dobudovať. Keďže každý región Slovenska je iný, nie je preto možné, aby o ich potrebách rozhodovali úradníci z bratislavského ministerstva investícií, ktoré im následne na to vyčleňuje financie.
Rozhodovanie o množstve európskych zdrojov sa preto podľa slov europoslankyne musí dostať na lokálnu úroveň, kde o zdrojoch musia rozhodovať tí ľudia, ktorí najlepšie poznajú svoj región a najlepšie vedia, kde sú ich slabé miesta, a kam potrebujú investície nasmerovať.
Ide však o obrovskú reformu, nie o zmenu, ktorú by dokázala pretlačiť jedna politická strana. Projekt Jablko preto potrebuje hľadať partnerov, ktorí pochopia zmysel takejto štrukturálnej reformy a ktorí budú schopní vzdať sa istých kompetencií z ústredného riadenia štátu.
„Dnes iba zhruba 14 percent ľudí dôveruje štátu, štátnym inštitúciám, vláde a parlamentu. Ale 50 percent ľudí dôveruje regionálnym samosprávam a regionálnym lídrom," pripomenula význam regiónov.
V stredopravom spektre je husto
Viaceré politické subjekty v posledných týždňoch oznámili záujem spájať stredopravé strany pred predčasnými parlamentnými voľbami. Podľa L. Ď. Nicholsonovej však v stredopravom spektre začína byť veľmi husto a voliči sa vedia iba ťažko zorientovať v spleti strán. Podľa europoslankyne však situácia stále nie je zúfalá.
Najviac nových strán totiž vzniká skôr v konzervatívnom priestore. Nasleduje liberálny priestor, ku ktorému sa hlási strana Progresívne Slovensko a SaS. „Na Slovensku nič z tohto nefunguje. Tí, ktorí si hovoria sociálni demokrati, sú prakticky ľavicoví extrémisti. Tí, ktorí si hovoria, že sú liberáli, už dávno nie sú liberálmi, lebo sa vzdali svojich liberálnych hodnôt. Tí, ktorí tvrdia, že majú pravicový program, majú v skutočnosti v programe viac štátu a program je skôr ľavicový," povedala L. Ď. Nicholsonová s tým, že práve toto bol dôvod, pre ktorý sa členovia jej politického subjektu rozhodli pre názov Jablko. To sa má profilovať ako čisto stredová strana.
Tvrdá SaS
Dôvodom pre rozhodnutie o stredovej strane bola osobná skúsenosť L. Ď. Nicholsonovej v strane SaS. Jedna z hlavných vecí, ktoré v tom čase europoslankyňa navrhovala, bola povinná predškolská výchova detí zo sociálne vylúčených skupín. Dáta hovorili o tom, že deti, ktoré navštevujú škôlku, budú vzdelávateľné v štandardnom vzdelávacom systéme a dokážu sa výrazne posunúť. Zo strany SaS sa však podľa jej slov na tento nápad zvalila obrovská vlna kritiky, keďže nešlo o liberálne riešenie.
„V istom momente, keď máte problém a potrebujete ho vyriešiť a dáta vám hovoria, ako ho máte vyriešiť, sa môžete vykašľať na to, či je niečo liberálne, alebo konzervatívne. A to je ten stred. To znamená, že konečne v Jablku chceme pomenúvať to, čo reálne trápi ľudí, a hľadať to reálne riešenia," podotkla.
Strana Jablko je však už tretí politický subjekt, ktorý v poslednom období ohlásil svoj vznik. Po strane Mikuláša Dzurindu Modrí - Európske Slovensko a strane Eduarda Hegera Demokrati.
Stredopravé strany hovoria najmä o spájaní a túto ambíciou prejavil aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Europoslankyňa potvrdila, že s M. Dzurindom rokovala. Na otázku spájania však odpovedať nevedela. „Je to nemožné po tých stretnutiach, lebo tam nebolo nič, čoho by sa dalo chytiť," uzavrela.
Ďalšie dôležité správy
