Tohtoročné prezidentské voľby v Bielorusku mali byť len opätovným potvrdením viac ako 26-ročného mandátu prezidenta Alexandra Lukašenka. Očividný volebný podvod, násilné potláčanie opozície a blížiaca sa ekonomická kríza však vyhnala do ulíc státisíce ľudí po celej krajine.
O tom, ako vyzerá situácia v Bielorusku po dvoch týždňov masívnych protestov, sa TREND porozprával s predsedníčkou Poľského zväzu v Bielorusku Andżelikou Borys z mesta Grodno. V rozhovore pre TREND konštatuje, že cesta k slobode je dlhá, ale posledné týždne prebudili v Bielorusoch silné spoločenské cítenie, podobné tomu z roku 1989.
- V rozhovore sa dočítate
- Aké sú nálady Bielorusov po dvoch týždňoch v uliciach
- Prečo Alexander Lukašenko straší inváziou zo Západu
- Akým spôsobom chce Rusko udržať Lukašenka pri moci
- Prečo nemožno potlačiť odpor Bielorusov bičom a obuškami
- Aká budúcnosť čaká miestnych Poliakov a opozíciu
Prebieha už tretí týždeň protestov v Bielorusku, aké nálady panujú v uliciach?
Prakticky v každom meste sa naďalej konajú väčšie alebo menšie demonštrácie. V utorok sa napríklad odohrala demonštrácia pred budovou ministerstva školstva v súvislosti s výrokom Alexandra Lukašenka, že v školách nemôžu pracovať učitelia, ktorí nesúhlasia s vládnym naratívom.
Nálady Bielorusov sa po dvoch týždňoch výrazne nezmenili. Zostávajú rovnaké, ale tento boj nie je zďaleka vyrovnaný.
Aké sú požiadavky ľudí v uliciach? Naďalej sa týkajú zorganizovania slobodných volieb?
Áno, ľudia žiadajú naďalej to isté. Chcú slobodné férové voľby a oslobodenie všetkých politických väzňov. Sú to jediné a naďalej aktuálne požiadavky. Dnes (v utorok 25. augusta – pozn. TRENDU) sme boli svedkami ďalších súdnych procesov. Jeden z členov opozičnej Koordinačnej rady Sergei Dylevski bol dnes odsúdený na 10-dňové väzenie.
Ľudia sú nespokojní a pobúrení z aktuálnej situácie v krajine
Vláda Alexandra Lukašenka začala ďalšiu vlnu represií proti opozícii. Na výsluch boli predvolaní členovia koordinačnej rady: bývalý minister kultúry Pavel Latushko, držiteľka Nobelovej ceny Svetlana Aleksijevičová alebo Olga Kovalchuk. Nálady obyvateľstva sú veľmi jednoznačné, ľudia sú nespokojní a pobúrení z aktuálnej situácie v krajine.
Naznačili ste, že v posledných dňoch sa vláda po krátkej prestávke opäť vrátila k tvrdým represiám. Svedčí to o niečom?
Alexandr Lukašenko ukazuje svoju moc a bojuje v uliciach proti vlastnému národu. Vo svojom násilnom boji bude ešte pokračovať. Ľudia žiadajú pokojný dialóg, on však odpovedá len tvrdými represiami.
Ako vyzerá aktuálne dianie v Grodne? Nezačinajú byť ľudia unavení z neustálych demonštrácii?
Áno, určite existuje takýto trend. Po dvoch týždnoch každodenných demonštrácií to nie je žiadne prekvapenie. Včera (v pondelok 24. augusta - pozn. TRENDU) sa v Grodne odohrala ďalšia manifestácia, keď miestne úrady nepovolili ľuďom zhromaždiť sa v centre mesta, stretli sa v miestnom parku.
Protesty sa naďalej odohravajú a nespokojnosť občanov s aktuálnym usporiadaním nikam nezmizla, ani nevymrela. Samozrejme, budeme opäť svedkami ukážky sily vládnej moci, ale nespokojnosť občanov sa bude prejavovať pri každej možnej príležitosti.
Ľudia nikam neutiekli a neboja sa. Dá sa povedať, že demonštrácie tvoria sínusoidu. Raz sa na nich stretne viac ľudí, raz menej, ale spoločenský postoj k nedávnym udalostiam sa nemení. Tak bolo a tak aj bude. Samozrejme, že vláda bude používať násilie, väznice a zákazy. Bohužiaľ, tento stav sa rýchlo nezmení.
Prejavujú obyvatelia Grodna solidaritu so štrajkujúcimi pracovníkmi závodu Grodno-Azot?
V celom Bielorusku je v posledných dňoch cítiť obrovskú vlnu solidarity. Každý normálny človek nepodporuje násilie, nepodporuje aktuálne represie a bezprávie. Bielorusko sa v posledných mesiacoch dostalo do stavu totálneho bezprávneho vákua. Neexistujú žiadne zákony, ani pravidlá. Teraz ide len o to, kto má väčšiu silu. Aktuálne všetky silové zložky, milícia, aj OMON (bieloruská poriadková polícia) sú na strane Lukašenka.
Ľudia, ktorí chcú mier a solidaritu, nemajú na výber. Tento režim má na rukách krv. Šiesti ľudia zomreli, viac ako 100 ľudí je naďalej nezvestných, stovky sú za mrežami. Prakticky každý s týmto jednoducho nesúhlasí.
Prečo ste ako Poľský zväz v Bielorusku podporili aktuálne protesty?
Predovšetkým sme súčasťou bieloruskej občianskej spoločnosti. Prirodzeným ľudským reflexom je podpora mieru a normálnosti, nie násilia v uliciach, pošliapávania všetkých hodnôt a ľudskej dôstojnosti.
Poľský Zväz v Bielorusku počas posledných pätnístich rokov zažil ťažkú šikanu režimu, zatknutia a prenasledovania členov. Pre nás podobné situácie nie sú žiadnou neznámou. Nie sme izolovaným ostrovom, naši členovia toho veľa zažili a stále aj veľa zažívajú. Preto nemôžeme byť ľahostajní a stáť bokom. Práve preto solidárne stojíme za všetkými zatknutými a prenasledovanými. Bojujeme o svoju dôstojnosť a normálny život.
Minulý týždeň Alexandr Lukašenko niekoľkokrát obvinil Poľsko a Západ zo zasahovania do vnútorných záležitostí Bieloruska a vyhrážal sa odpojením Grodna od Bieloruska. Nakoľko sa tieto obvinenia prekrývajú s realitou?
V žiadnom prípade sa tieto obvinenia neprekrývajú s realitou. Pri každých voľbách v Bielorusku vláda vytvára obraz vonkajšieho nepriateľa. Tento nepriateľ má podobu Európskej únie alebo NATO. Samozrejme, tradičným strašiakom je aj Poľsko. Najnovšie sa na zoznam pridala Litva, Veľká Británia a Česko.
V aktuálnej situácii hľadanie vonkajšieho nepriateľa, ohrozujúceho bieloruskú suverenitu, už nikto neberie vážne.
Cieľom tejto taktiky je obrátenie pozornosti na vonkajšiu hrozbu, ktorá zasahuje do vnútorných záležitosti krajiny a má záujem o časť bieloruského územia. Problémom však nie je to, že existuje nejaká vonkajšia hrozba alebo niekto, kto nám chce vytrhnúť časť územia, ale faktický zánik platnosti všetkých zákonov a pravidiel.
V aktuálnej situácii hľadanie vonkajšieho nepriateľa, ohrozujúceho bieloruskú suverenitu, už nikto neberie vážne.
Pri možnosti vonkajšej intevencie do bieloruskej suverenity sa natíska otázka Ruska. Ako je možné, že na jednej strane Lukašenko obviňuje Moskvu zo zásahov do miestnej politiky a na druhej strane sú to naďalej najväčší spojenci?
Vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom sa dajú prirovnať k dvom rozhádaným bratom. Jedného dňa sa hádajú do krvi, ale hneď na druhý deň už držia spolu. Lukašenko bol odjakživa prorusky a prosovietsky orientovaným politikom, ktorý staval národnú identitu na Stalinových víťazstvách a na nostalgií za Sovietskym zväzom.
Bielorusom svitá na nové časy. Budú však určite lepšie?
Keď navštevoval Moskvu, hovoril o nej ako o svojej malej domovine. Bielorusko zas zvykne označovať ako malú lepšiu verziu Ruska. To je práve jeho svet, a preto sa nemožno čudovať, keď Lukašenko celé svoje vládnutie stavia na ruskú kartu. Často sú medzi Minskom a Moskvou rôzne menšie konflikty, ale prakticky je to neroztrhnuteľné puto.
Bude opozícia schopná sa zorganizovať a vytvoriť nátlak na aktuálny režim?
Je potrebné si ujasniť, že aktuálne opozícia je väčšinou bieloruskej spoločnosti. Vláda nemá prakticky žiadnu podporu. Nebude to však ľahké. Drvivá väčšina opozičných lídrov sa nachádza vo väzbe alebo v exile.
Bielorusko sa zmenilo, spoločnosť prešla zmenou a aktuálne nálady v spoločnosti trvajú
Na druhej strane táto nová vlna odporu voči vládnemu usporiadaniu sa nedá vymlátiť z ľudí bičom a obuškom. Bielorusko sa zmenilo, spoločnosť prešla zmenou a aktuálne nálady v spoločnosti trvajú . Lukašenko má však k dispozícii všetky silové zložky potrebné pre udržanie sa pri moci a bude ich naďalej aktívne využívať.
V úvode ste spomenuli novú vlnu vládnych represií voči členom opozičnej koordinačnej rady. Budú jej členovia schopní prilákať aj členov Lukašenkovho aparátu?
Uvidíme, situácia je náročná. Každý pokus o odpor voči režimu je brutálne potlačovaný. Nemôžeme očakávať to, že zajtra sa všetko zmení a bude to fungovať inak. Faktom je, že prístup Bielorusov sa zmenil. Neznamená to však, že cesta k zmene bude jednoduchá.
Ako hodnotíte reakciu EÚ, Ukrajiny a Ruska na aktuálne dianie v krajine?
Prejavy solidarity okolitých krajín sú pre nás veľmi dôležité. Veľmi silným hlasom v Európskej únii je hlas Poľska, Pobaltia a Litvy, ktoré poznajú ťarchu komunistickej totality, poznajú, čo je to agresia Ruska. Práve od týchto krajín záleží, aké bude stanovisko Európskej únie.
Bielorusko nie je Venezuela. Státisíce ľudí v uliciach nepohli vodcami USA a západnej Európy
Rusko samozrejme ide za svojimi vlastnými imperiálnymi nými záujmami a nebude chcieť prísť o kontrolu nad Bieloruskom. Ukrajina, podobne ako Európa, bude solidárne stáť za Bielorusmi. Ukrajinci predsa tiež musia bojovať proti ruskému expanzionizmu a provokáciam.
Práve preto je veľmi dôležitá podpora sveta pre obyčajných Bielorusov. Diktátori prídu a odídu, ale občianská spoločnosť tu zostane.
Čo v tejto situácii urobí Moskva?
Lepšia je otázka, čo Moskva už robí v Bielorusku. Podľa medializovaných informácií v bieloruskej štátnej televízii po hromadnom odchode redaktorov už pracujú novinári dovezení z Ruska. Moskva bude smerovať k udržaniu svojho vplyvu v krajine a ku kontrole všetkých udalostí,.
Samozrejme, v kľučovom záujme Ruska je Alexandr Lukašenko a ním vytvorený systém. Určite môžeme očakávať nejakú formu ruského zásahu, pravdepodobne to však nebude vojenský zásah. Väčšina Bielorusov je otvorene proruská a jediné čo chcú, sú slobodné voľby, prepustenie politických väzňov a normálny dôstojný život.
Moskva však môže zasahovať do diania v Bielorusku inými spôsobmi. Dnes bieloruských novinárov nahradili Rusi, zajtra môžu ruskí pracovníci nahradiť štrajkujúcich zamestnancov štátnych závodov, pozajtra môžu nahradiť ešte niekoho iného.
Bielorusko už roky nie je nezávislé. Poslednú diktatúru Európy poháňa ruské palivo
Poľský zväz v Bielorusku je dlhodobo obeťou a nepriateľom bieloruskej vlády. Ako sa pozeráte na budúcnosť poľskej menšiny v Bielorusku?
Pokiaľ sa nič nezmení, bude to veľmi náročný boj. Odkedy nám vláda v roku 2005 skonfiškovala naše kultúrne strediská, pokračujeme s našou činnosťou vo veľmi náročných podmienkach represií a vládnej šikany.
Poľská menšina však nie je dostatočne veľkou silou, aby sama o sebe vedela priniesť zmenu v Bielorusku. Musíme preto zostať veľmi silní, lebo v aktuálnej situácii neexistuje šanca na rozvoj. Pokiaľ sa aktuálna situácia nezmení, môžeme čakať ešte silnejšie potláčanie poľského jazyka a nátlaky na poľských učiteľov a aktivistov.
Sme v Bielorusku svedkami podobnej situácie ako v krajinách východného bloku v roku 1989?
Myslím si, že áno. Obyčajnú medziľudskú solidaritu je cítiť v každej oblasti života. Nikdy predtým nebolo, aby každý, bez rozdielu na to, či bol v opozícii alebo nie, hovoril o aktuálnych udalostiach. O potrebe zmeny sa ľudia zhovárajú v obchodoch, u kaderníka, v taxíku, u lekára.
V bieloruskej spoločnosti sa vyskytla v posledných dňoch obrovská solidarita a spolupatričnosť, ktorá dáva ľuďom silu pokračovať. Tento systém solidárnej spoločnosti sa bude naďalej rozvíjať.
V týchto dňoch ste si ako krajina pripomenuli 29. výročie od vzniku nezávislého Bieloruska. Ako bude vyzerať Bielorusko o ďalších 29 rokov?
Posledných 26 rokov (vláda Alexandra Lukašenka) bolo veľmi ťažkým obdobím a donedávna sa len snívalo o tom, že v Bielorusku vypukne také národné obrodenie. Nikto nečakal, že voči vláde vznikne tak silný odpor.
Len aby nám táto sila vydržala, aby sme mohli čo najrýchlejšie sláviť v Bielorusku Deň nezávislosti bez politických väzňov. Ťažko predvídať, kedy ten deň príde, ale pevne verím, že jedného dňa nastane.
- Andżelika Borys (46)
Predsedníčka Poľského zväzu v Bielorusku v rokoch 2005-2010 a 2016-2020. Pôsobila ako učiteľka poľského jazyka v Grodne a Odelsku a ako aktivistka početnej poľskej menšiny. Je líderkou legitímneho krídla zväzu, ktoré sa v roku 2005 odmietlo podriadiť bieloruským orgánom. Mnohokrát ju vypočúvala bieloruská KGB, niekoľkokrát ju zadržala miestna polícia za jej aktivistickú činnosť.
