Nastávajúce referendum o skrátení volebného obdoba, ktoré Slovensko čaká v januári, pravdepodobne nebude úspešné, myslí si politológ Jozef Lenč. Napriek malej pravdepodobnosti úspešnosti má podľa jeho názoru význam najmä pre opozičnú stranu Smer-SD a tie strany, ktoré pod petíciu o jeho vyhlásení prispeli ďalšími podpismi.
„Aj keby nebolo vyhlásené, aj keď je vyhlásené, tak zmysel má v intenciách toho, že (Smer a ďalšie strany) môžu živiť tému v úvodzovkách či už zmareného referenda alebo lož o zmarenom referende,“ uviedol odborník v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
Ak bude referendum neúspešné, podľa odborníka z toho budú obviňovať predovšetkým prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Že nebolo vyhlásené v tom čase, ako si to oni predstavovali, vinu hádžu na pani prezidentku. Že naplnila svoje ústavné kompetencie a obrátila sa na Ústavný súd SR, vinu hádžu na pani prezidentku,“ podotkol odborník.ň
Dôvodom však môže byť aj príprava na prezidentské voľby, v ktorých by mohol Smer-SD postaviť svojho kandidáta. Súčasnou kampaňou namierenou proti prezidentke v rámci referenda si tak strana môže zabezpečiť percentá.
Budú potrebné dve referendá?
Pokiaľ ide o očakávania občanov, odborník si nemyslí, že dané referendum ich dokáže naplniť. “Ak sa pozrieme na účel z pohľadu verejnosti a občanov, ktorí sú nespokojní s vládou a chceli by čím skôr nejakú zmenu, to znamená, že by chceli predčasné voľby, tak si nemyslím, že ten účel to splní,“ povedal.
Dôvodom je jeho presvedčenie, že referendum nebude úspešné. Aj keby bolo, poslanci parlamentu by museli následne hlasovať o výsledku referenda, aby sa možnosť skrátiť volebné obdobie uzákonila. No stále bude potrebných 90 poslancov na to, aby zahlasovali za skrátenie volebného obdobia.
„Alebo budeme potrebovať ďalšie referendum, keby bolo v ústave, že aj referendom by sa dalo skrátiť volebné obdobie, aby sa ukončila funkčnosť Národnej rady SR. A to by sme prišli do zimy 2024,“ podotkol odborník s tým, že riadne parlamentné voľby by sa už vtedy konali tak či tak.
Robert Fico však napriek tomu svoju kampaň buduje na vyhlásení, že jediná šanca, ako sa zbaviť súčasnej vládnej garnitúry je práve toto referendum. Jeho účel pre Smer-SD však podľa politológa spočíva najmä v tom, že napadne prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Zmyslom pre Smer-SD nie sú predčasné voľby. Zmyslom referenda pre Smer-SD je útočenie na pani prezidentku,“ zdôraznil politológ.
Výzva občanom
Prezidentka Z. Čaputová avizovala, že občanov nebude vyzývať k účasti na referende . Spôsob komunikácie prezidentky tak môže vyvolávať dojem, že pri referende upúšťa od svojej nadstraníckosti a púšťa sa do konfliktu so stranou Smer-SD. Dané referendum je však podľa odborníka zjavne agendou jednej politickej strany, pretože tí, ktorí doniesli podpisové hárky do prezidentskej kancelárie neboli neznámi občania, „ale boli to vrcholní predstavitelia Smeru, ktorých bežne vídame na tlačových konferenciách.“
„Keď je to tak zjavne do očí bijúca agenda jednej politickej strany, prípadne aj iných politických strán podávajúcich si ruky s krajnou pravicou, tak je pochopiteľné, že pani prezidentka by nemala byť z titulu nadstraníckosti prezidenta niekým, kto vyzýva, aby sa občania zúčastnili referenda, ktoré je súčasťou agendy jednej politickej strany,“ podotkol odborník.
Strana Smer-SD sa snažila o referendum viac ako rok. Jeho konaniu však zabránili referendové otázky, ktoré Ústavný súd SR vyhodnotil ako protiústavné. Sporné tak je, či Robert Fico ako právnik naozaj nedokázal naformulovať otázky tak, aby boli v súlade s ústavou a či Smer-SD zbytočne svojich voličov a ďalších občanov nespokojných so súčasnou vládou nezavádza. Odborník si myslí, že otázky mohol sformulovať tak, aby ich prezidentka nenapadla na ústavnom súde, no jednoducho nechcel. Celá situácia je podľa odborníka o tom, že R. Fico účelovo zavádza, aby si naklonil na svoju stranu čo najviac voličov.
V celom rozhovore J. Lenč priblížil aj vplyv komunikácie Igora Matoviča a Richarda Sulíka na ich politické preferencie aj v súvislosti s odvolávaním bývalej predsedníčky zdravotníckeho parlamentného výboru Jany Bittó Cigánikovej, aj to, či sa OĽaNO pred budúcimi voľbami ocitne na hrane zvoliteľnosti.
Ďalšie dôležité správy
