Holandsko čaká prísnejšia azylová politika aj rušenie zelených dotácií

Prešli dva roky od vzbury holandských farmárov a politická mapa Holandska sa začala prekresľovať. Meniacu sa náladu v holandskej spoločnosti naznačovali už vlaňajšie jarné regionálne voľby. V nich dominovalo Hnutie farmári – občania (BBB), ktoré sa sformovalo na protest proti rozhodnutiam vlády bývalého premiéra Marka Rutteho. 

Jeho kabinet obhajoval prísne praktiky znižovania emisií v poľnohospodárstve, na základe ktorých sa farmári mali v záujme zelenej politiky zbaviť približne 30 percent dobytka a zatvárať farmy vo viacerých lokalitách. To odštartovalo rozsiahle protesty, blokády ciest, distribučných centier i supermarketov. Holandsko je druhý najväčší exportér poľnohospodárskych produktov na svete. Podľa agentúry Bloomberg len v roku 2021 krajina vyviezla poľnohospodárske produkty takmer za 105 miliárd eur.

Prísne plány narazili

Holandské ministerstvo financií pritom upozorňovalo, aby vláda v plánoch brzdila a pokúsila sa zmierniť napätie v spoločnosti. Denník Financieele Dagblad, ktorý sa zameriava na biznis a ekonomiku, vtedy uviedol, že reformné plány holandskej vlády by mali byť skutočne miernejšie, pretože tak, ako ich politici nastavili, by zasiahli päťkrát viac farmárov, ako je nutné. Nakoniec sa vláda, ktorá presadzovala tvrdý boj proti emisiám, rozpadla. Premiér M. Rutte vlani v lete oznámil, že vládna koalícia končí pre nezhody. Tie mali vyvrcholiť pre odlišné názory na to, ako znižovať prílev žiadateľov o azyl do krajiny. 

Zmenu nálad na jeseň potvrdili predčasné parlamentné voľby. V nich získala najviac hlasov Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa. Nová vláda sa od novembra formuje už šesť mesiacov. Dohodu o jej vytvorení najnovšie oznámili PVV, stredopravá Ľudová strana slobody a demokracie (VVD), stredopravá NSC a Hnutie farmári – občania (BBB). 

G. Wilders je politik známy dlhoročnou protiislamskou a protibruselskou rétorikou. Hoci ju krátko pred voľbami zmierňoval, kroky budúcich členov novej vlády naznačujú, že zrejme vo viacerých otázkach podporí výrazný odklon od predstáv Bruselu. V záujme presadenia novej politiky a zhody na politickej scéne sa G. Wilders dokonca vzdal postu premiéra. Novým holandským predsedom vlády bude bývalý šéf tajnej služby aj protiteroristického úradu Dick Schoof. Okrem iného bol šéfom krízového tímu po zostrelení lietadla MH17 v roku 2014, na ktorého palube boli väčšinou Holanďania. 

Nestraník, na ktorého mene sa zhodli všetky strany budúcej koalície, pre holandské médiá ich politiku nekomentoval. Uviedol len, že chce byť predsedom vlády všetkých Holanďanov, informoval portál Dutchnews. V rozhovore, ktorý začiatkom roka poskytol pre týždenník De Groene Amsterdammer, výsledok predčasných volieb zhodnotil ako „znak toho, že mnohí už neveria, že vláda dokáže veci vyriešiť“. Za hlavné výzvy novej koalície označil zvládnutie migrácie, ekonomické zabezpečenie domácností, zmiernenie obmedzení farmárov i medzinárodnú bezpečnosť. 

Ostré škrtanie výdavkov 

Holandská zamestnávateľská organizácia VNO-NCW už na jeseň volala najmä po stabilite. „Kľúčové je, aby sme mali vládu, ktorá funguje na princípoch demokratického právneho štátu, a to vzhľadom na našu obchodnú pozíciu vo svete aj v Európskej únii (EÚ). Závisí od toho viac ako tretina našej ekonomiky,“ uviedla vo svojom stanovisku. 

Dokument, v ktorom si štyri budúce vládne strany vytýčili stratégiu na najbližšie roky, označili heslom „Nádej, odvaha a hrdosť“. Nová vláda plánuje udržať rozpočtový deficit maximálne na 2,8 percenta HDP a štátny dlh pod 60 percentami. Ročne sa chystá znižovať výdavky vo výške 14,7 miliardy eur a chce prilákať viac investícií.