Hajko: Ľudia hľadajú zodpovednosť. Súčasného stavu majú mnohí plné zuby

Jozef Hajko je bývalý šéfredaktor TRENDu. Je tomu už 25 rokov?

Takmer áno. Bol som šéfredaktorom TRENDu do roku 2000.

Ako sa zmenilo Slovensko za tých 20 až 25 rokov?

Začal by som trošku ďalej. Keď si zoberieme dvadsiate storočie, ako hovorí historik Roman Holec, tak je to  storočie úspechu Slovenska a Slovákov. Skutočne, Slovensko si vybudovalo samostatný životaschopný štát. Keď si zoberiem obdobie odvtedy, ako som v TRENDe pôsobil, tak Slovensko dosiahlo niekoľko významných úspechov. Sme členmi Európskej únie, NATO, čo je pri súčasnej situácii veľmi dôležité, platíme eurom, čo tiež mnoho štátov zatiaľ nemá, sme členmi Klubu najbohatších štátov sveta OECD. Z tohto pohľadu sa Slovensku darí. Avšak, za posledné roky sa objavili mnohé „ale“.

Skutočne, od vzniku Československa bol progres obrovský, ale posledných niekoľko rokov sa Slovensko trápi minimálne z ekonomického hľadiska.

Určite sa trápi, dôvodov je viacero. Slovensko stálo v dvadsiatom storočí na silných osobnostiach a mne to vychádza tak, akoby práve ťažké časy vynášali na povrch silné osobnosti. Dnes krajina ešte stále neprežíva ťažké časy. Plynie si dejinami bez väčších problémov tak ako v posledných rokoch či  desaťročiach.

Napríklad eurofondy. Plynú bez toho, aby sme na tom mali nejakú zásluhu a pokrývajú veľkú časť verejných investícií. S týmto pokojom nám ako keby niekam odplávali aj veľké osobnosti a tým vzniká priestor pre populistov. V poslednom desaťročí sa im začína dariť.

Ako by ste ich definovali?

To sú tí, ktorí sľubujú, čo ľudia chcú počuť, no nedokážu to splniť. To má dosah priamo aj na ekonomiku štátu. Napríklad, pred poslednými voľbami si vládna strana povedala: teraz idem upraviť dôchodky tak, aby sa to ľuďom zapáčilo. A dnes máme problém, že nevieme dôchodkový systém udržať. Alebo máte ďalšieho politika, ktorý si povie, že bude presadzovať rodinnú politiku a mieša ju do všetkého možného. Keď mu to neprejde cez nejakú avizovanú reformu daňového systému, tak to robí cez protiinflačné opatrenia.

Takže aj táto vláda je populistická?

Podľa toho, čo sa deje, tak áno, je. Pretože sľubuje mnohé veci, ktoré sa nedajú realizovať, respektíve veci, ktoré nie sú finančne prikryté. To je definícia populizmu. Keď niečo sľubujete, dokonca tomu dáte silu zákona a neviete, odkiaľ na to zoberiete peniaze. Ako to inak nazvať?

Automaticky ma to privádza ku KDH, pretože sa profilujete ako strana, ktorá nechce robiť takúto politiku. Máte potom šancu dostať sa v budúcich voľbách do parlamentu?

Keby sme šancu nemali, tak tu s vami nesedím. Určite tomu veríme. Po dlhých rokoch kvitli populistické riešenia, ktoré sa prejavili na tom, že sme rekordne zadlžení. Slovensko je zadlžené nad všetky pásma dlhovej brzdy. Myslím si, že v čase, keď mnohí ľudia vidia, že sa sľubuje to, na čo nie sú peniaze, čo nie je realizovateľné, tak rastie dopyt po zodpovednej politike.

Myslím si, že ak dnes KDH bude produkovať riešenia, ktoré sú poznačené zodpovednosťou. A ľudia to pochopia, pretože populizmu a kriku tu už bolo za posledný rok dosť veľa.

Mnohí populisti končia ako Boris Johnson, brazílsky prezident Jair Bolsonaro môže byť tiež preč, Donald Trump je preč. Čaká niečo také aj Slovensko? Myslíte, že Slovensko skutočne dokáže nájsť človeka, ktorý vie viesť krajinu, ktorý nebude populista?

Silné osobnosti často vyrastali pod tlakom. Máme tu veci, ktoré sme v minulosti nezažili. Napríklad pandémia koronavírusu,  energetickú krízu spojenú s vysokou infláciou. Sú to tlaky, ktoré dokážu spoločnosť nabudiť. Možno už dnes vyrastá človek, ktorý bude takouto autoritou.

Doba je ťažká a nevyspytateľná. Je KDH za predčasné voľby?

Áno, KDH je za predčasné voľby od chvíle, ako sa vláda dva mesiace zaoberala vlastnými problémami a vôbec sa nepripravovala na to, že ako zvládne energetickú krízu. Keď sa pozrieme, čo robili Nemci, Rakúšania alebo Česi, tam sa problémy riešili už od jari. U nás nie. Chápeme to ako jej nemohúcnosť.

Už na jar sme tuto vládu vyzvali, aby zriadila krízový štáb, ktorý by vytvoril krízový energetický plán. Nič iné, len to, čo robili okolité štáty. Keby sme mali krízový plán a krízový štáb, keby sme do toho pozvali nielen politikov, ale aj riaditeľa Slovenských elektrární a debatovali s ním, určite by nám nevyhlásil, že je takmer v defaulte.

Kde vznikol problém so Slovenskými elektrárňami? Prečo sa dostali do súčasného stavu?

Keď počujem, že Slovenské elektrárne treba zoštátniť, tak sa vrátim do 90. rokov. Štát sa vtedy v Slovenských elektrárňach správal veľmi zle. Firma bola zadlžená, nedosahovala zisky, kadejako sa tam šafárilo. Keby sme dnes znárodnili Slovenské elektrárne, neverím, že sa to bude vyvíjať inak.

Ich hlavný problém tkvie asi v tom, že pred sebou tlačili balvan v podobe Mochoviec. Projekt sa trojnásobne predražil. Štát nevidel desať, možno viac rokov ani euro z dividend. Je to najväčšia energetická firma na Slovensku, ktorá má nabehnuté na vysoké zisky, ale všetky peniaze, ktoré elektrárne zarobia, idú naspäť na investície a zhltnú ich väčšinou Mochovce.

Hovoríte, že privatizácia asi nie. Takže nie ste za väčšiu rolu štátu v ekonomike?