Po júlových parlamentných voľbách sa francúzska politická scéna ocitla v bezprecedentnej situácii. Extrémna ľavica a extrémna pravica si spoločne odkrojili značnú časť poslaneckých mandátov, čo ešte viac komplikuje hľadanie konsenzu v politickom systéme. Francúzsko dnes stále nemá novú vládu, čo vyvoláva otázky, ako prijme rozpočet na budúci rok či ostatnú kľúčovú legislatívu.
Podobný scenár sa začína rysovať aj v Nemecku, kde sa tradičné strany dostávajú pod tlak sprava aj zľava. Tento trend je dnes najzreteľnejší v spolkových krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Prieskumy pred nedeľnými regionálnymi voľbami naznačujú jasné víťazstvo radikálnych kandidátov a výraznú stratu pozícií strán aktuálnej vládnej koalície.
Na severozápadnej hranici Česka s Nemeckom leží spolková krajina Sasko; na západ od neho Durínsko. V oboch sa v nedeľu konajú do voľby so spolkových parlamentov a predvolebné prieskumy v oboch krajinách ukazujú silný nárast politického extrémizmu.
Na prvých troch miestach sa objavujú rovnaké strany: Kresťanskodemokratická únia (CDU), Alternatíva pre Nemecko (AfD) a nový hráč na scéne - Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Napriek tomu, že strana vznikla len v januári, vo voľbách môže získať okolo 15 percent hlasov, čím by sa pri očakávanej vyrovnanosti CDU a AfD dostala do kľúčovej rozhodovacej pozície.
BSW je prakticky stranou jednej ženy - Sahry Wagenknechtovej, bývalej komunistickej političky, ktorá sa oddelila od Ľavice (Die Linke). Voličom ponúka zmes socializmu a nacionalizmu so silnou antimigračnou rétorikou.
S. Wagenknechtová pôvodne plánovala znárodniť všetky nemecké spoločnosti a riadiť ich pomocou štátu. Dnes sa sústreďuje na ukončenie sankcií voči Rusku a obnovenie dovozu zemného plynu z tejto krajiny. BSW spolu s AfD podporujú zlepšenie vzťahov s Ruskom a obmedzenie počtu migrantov v Nemecku.
Zlá demografia a slabá ekonomika
Kľúčovým faktorom rastu podpory ľavicového aj pravicového extrémizmu v oboch krajinách je nedostatočný ekonomický rast, ktorý znemožňuje dobiehanie západnej životnej úrovne. Hrubý domáci produkt na obyvateľa vo východnom Nemecku dosiahol v roku 2022 úroveň 34-tisíc eur, čo je stále takmer o 10-tisíc eur menej ako celoštátny priemer.
Navyše, pre nedostatok ekonomického rastu mladí ľudia stále opúšťajú východné spolkové krajiny, čo vedie k dominancii starších voličov. Po zjednotení Nemecka prišla východná časť krajiny o takmer štyri milióny mladých ľudí, najmä žien. Durínsko sa od roku 1990 populačne zmenšilo o pätinu, píše Economist.
Tu sa problémy len začínajú. Kvôli zlej demografii stratí Durínsko do dekády až tretinu pracovnej sily. V Sasku by to mala byť pätina. Vzniknú státisíce voľných pracovných miest, ktoré nebude mať kto obsadiť.
„Bez kontrolovanej imigrácie... Durínsko a Sasko môžu čoskoro vypnúť svetlo,“ uviedla Marie-Christine Ostermannová, šéfka nemeckej asociácie rodinného biznisu. „Bez imigrantov budú musieť opatrovateľské domy, nemocnice a reštaurácie ešte viac obmedziť svoju činnosť“.
Nemecko môže do roku 2050 prísť o osem miliónov pracovníkov. Vláda sa snaží situáciu riešiť znižovaním daní za nadčasy a ponúkaním finančných motivácií pracovať viac, no stačiť to nebude. Jedným z dôvodov je aj pokles Nemecka v rebríčkoch atraktivity pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov na 15. priečku medzi krajinami OECD.
V ďalšom prieskume expatov sa Nemecko umiestnilo až na 49. mieste z 53 krajín pre nízku mieru priateľskosti, slabú digitalizáciu a nadmernú byrokraciu. Rastúce antimigračné nálady túto situáciu nezlepšia.
Naopak, nízka pôrodnosť a nedostatok pracovníkov ďalej zhoršia ekonomickú situáciu vo východných spolkových krajinách. Pre nedostatok pracovnej sily mnohé lokálne firmy nedokážu konkurovať firmám zo západnej či južnej časti krajiny. Ekonomická nálada ostáva zlá a výrazne ju zhoršuje aj dvojročná ekonomická stagnácia Nemecka.
Politické následky
Pesimizmus obyvateľstva vo východných spolkových krajinách sa premieta do politickej oblasti. V Durínsku dosahuje AfD v prieskumoch až 30-percentnú podporu, nasleduje CDU s 22 percentami a BSW s 18 percentami. Politické extrémy tak môžu získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. V Sasku majú AfD a BSW spolu 44 percent hlasov.
Šanca na ich spoločnú vládu je však kvôli príklonu AfD k nacistickej ideológii minimálna. Napriek tomu by ich víťazstvo malo významné následky. Súčasné strany vládnej koalície sa do lokálnych parlamentov nemusia vôbec dostať. Naopak, úspech extrémistických strán by mohol ďalej zvýšiť ich celonárodnú podporu.
Najväčším problémom pre rastúci počet voličov vo východnom Nemecku sú obavy, že Západ sa im vzďaľuje. „Dúfali sme, že naša generácia dokáže všetko vyriešiť a vysporiadať sa s traumou, ale zlyhali sme,“ uviedla pre Economist Judith Endersová, politologička z Brandenburska, ktorá bola tínedžerkou, keď búrali Berlínsky múr. „Západní Nemci sa stále pozerajú na Východ a hovoria, že tomu nerozumejú. Je to smutné.“
Po druhej najväčšej ekonomike eurozóny sa tak politická nestabilita začína šíriť aj do najväčšej európskej ekonomiky. Čoraz silnejšia fragmentácia politickej scény bude mať dôsledky lokálneho aj globálneho charakteru.
