Niektorí vplyvní americkí politici z tábora republikánov lobujú za vystúpenie Spojených štátov z NATO. Lídrov členských štátov EÚ tak čoraz viac znepokojuje možnosť, že sa ich krajiny viac nebudú môcť spoľahnúť na podporu Spojených štátov či obrannú alianciu, ktorá bola od ukončenia studenej vojny pilierom európskej bezpečnosti.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron už roky hovorí o potrebe zriadenia nezávislých európskych obranných síl a strategickej autonómii. Budúci nemecký kancelár Frederick Merz takisto bije na poplach: „Je kľúčové, aby Európania vynaložili maximálne úsilie na to, aby boli schopní ubrániť európsky kontinent sami.“ Nemecko už ohlásilo plánovanú zmenu ústavy, ktorou chce odomknúť stovky miliárd eur na posilnenie domácej obrany a infraštruktúry. Podľa F. Merza totiž krajina urobí čokoľvek, aby sa dokázala ubrániť.
Náhradou za Severoatlantickú alianciu by možno mohla byť Európska zmluvná organizácia (ETO), ktorá by bola založená na súčasnej zmluve NATO, no bez účasti USA. Potenciálne by sa do nej mohla pridať aj Kanada. Ďalšou alternatívou je nový bezpečnostný systém pod záštitou Európskej únie vrátane nečlenskej Veľkej Británie. EÚ disponuje pomerne dobre vybudovanými veliteľskými štruktúrami na čele s predsedom Vojenského výboru a vďaka nezávislým mierovým misiám má aj dostatok skúseností.
Peniaze nestačia
Dokopy má Európa ako celok druhý najväčší obranný rozpočet na svete. Prekonala dokonca aj Čínu či Rusko. Ak chce mať bez podpory Spojených štátov šancu, bude musieť zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných dvoch percent HDP. Podľa predbežných odhadov by ich v krátkodobom horizonte potrebovala navýšiť o zhruba 250 miliárd eur ročne – na približne 3,5 percenta HDP.
Tieto extra prostriedky by sa mohli rozdeliť rovnomerne medzi financovanie z EÚ a národné rozpočty. Krajiny, ktoré nezvýšia svoje výdavky na obranu, by zo spoločných zdrojov dostali menej peňazí. Samotné zvýšenie obranného rozpočtu ale nemusí na vyriešenie celého problému stačiť, varujú analytici.
Čas zbrojiť
Európski spojenci si musia strategicky premyslieť, ako a kde obranné financie minú. Ak by chceli zabrániť ruskému prielomu v Pobaltí, ich vojská by potrebovali minimálne 1 400 tankov, 2 000 bojových vozidiel pechoty a 700 diel. To je viac bojovej sily, než akou v súčasnosti disponujú pozemné sily Francúzska, Nemecka, Talianska a Británie dohromady.
Kľúčové bude aj zabezpečenie dostatočných zásob munície, keďže v súčasnosti sú skladové zásoby európskych krajín minimálne. Deväťdesiat dní intenzívnych bojov by si vyžadovalo prinajmenšom aspoň milión 155 mm granátov. Európa by takisto musela zvýšiť kapacity v letectve, doprave, riadení raketových a dronových útokov, ako aj v oblasti komunikácie a spravodajstva.
Na kontinente pôsobí mnoho veľkých a schopných domácich spoločností, ako napríklad Airbus, BAE Systems, Saab, Thales, Naval Group, Rolls-Royce, Rheinmetall a Fincantieri. Všetky sú schopné produkovať obrovské množstvo špičkového vojenského vybavenia. Tieto firmy budú v budúcnosti zrejme svoju výrobu rozširovať a získavať obrovské kontrakty na úkor amerických obranných spoločností.
Kľúčová koordinácia
Európa, vrátane Spojeného kráľovstva, má v súčasnosti 1,47 milióna aktívnych vojakov, no ich efektivitu oslabuje absencia jednotného velenia. NATO totiž funguje na predpoklade, že funkciu najvyššieho veliteľa spojeneckých vojsk v Európe vždy zastáva vysokopostavený americký generál. Ak USA z aliancie odídu, situácia sa v tomto smere značne skomplikuje. Možno povedať, že 300-tisíc amerických vojakov má podstatne väčšiu bojovú silu než ekvivalentný, no nekoordinovaný počet európskych vojakov z vyše dvadsiatich národných armád.
Európa tak stojí pred vážnou dilemou. Prvou možnosťou je výrazne zvýšiť počet vojakov o vyše 300-tisíc príslušníkov, aby vykompenzovala roztrieštenosť svojich armád. Druhou je nájsť spôsob, ako rýchlo zlepšiť vojenskú koordináciu. Ak sa jej to nepodarí, náklady budú oveľa vyššie a individuálne úsilie jednotlivých krajín pravdepodobne nebude stačiť na odstrašenie budúcich vojenských hrozieb.
Ďalšie dôležité správy
