Európa sa dokáže ubrániť sama, musí konať okamžite. V hre je návrat taktických jadrových zbraní

Tri roky od napadnutia Ukrajiny Ruskom sa geopolitická situácia v Európe mení. Spojené štáty odmietajú naďalej preberať záruky nad jej bezpečnosťou. Americký prezident Donald Trump začal rokovania s Ruskom o ukončení vojny po vlastnej linke; ku stolu nepozval ani Kyjev, ani európskych spojencov. Európska únia a Spojené kráľovstvo pritom od roku 2022 poskytli Ukrajine pomoc presahujúcu 160 miliárd dolárov.

Tento krok vyvolal pochybnosti o spoľahlivosti americkej armády vrátane jadrových zbraní, ktoré pôsobili ako odstrašujúci faktor voči prípadným agresorom. Minister obrany USA Pete Hegseth počas stretnutia zástupcov viac ako 50 krajín v Bruseli jasne deklaroval, že ich podpora Európe bude podmienená. Európski lídri reagovali zvolaním summitu v Paríži, kde rokovali o Ukrajine, ale aj o potrebe zvýšenia vojenských rozpočtov.

„V oblasti obrany sa pohybujem dlho, ale niečo takéto som ešte nezažil,“ povedal riaditeľ londýnskeho think-tanku Royal United Services Institute (RUSI) Trevor Taylor, pričom poukázal na narušenie transatlantických vzťahov. „Rastie povedomie, že Európania by mali… urobiť maximum pre vlastnú obranu,“ dodal.

Štúdia výskumných inštitútov Bruegel a Kiel Institute for the World Economy uvádza, že Európa bude musieť investovať približne 250 miliárd eur ročne do obrany, aby sa zaobišla bez podpory Spojených štátov. Táto suma, ktorá predstavuje 1,5 percenta HDP EÚ, by umožnila mobilizovať približne 300-tisíc vojakov na obranu proti Rusku.

Štúdia zároveň vyzýva na užšiu koordináciu a spoločné obstarávanie vojenskej techniky. Navrhuje zvýšiť výdavky Európy na obranu až na štyri percentá HDP ročne, oproti súčasným dvom. „Z ekonomického hľadiska je to zvládnuteľné. Je to výrazne menej ako objem prostriedkov, ktoré museli byť mobilizované počas krízy spôsobenej pandémiou covidu-19,“ uviedol spoluautor štúdie Guntram Wolff podľa agentúry Reuters.

Príležitosť pre obranný priemysel

Oslabenie podpory zo strany USA dáva príležitosť európskemu obrannému priemyslu. Investori v očakávaní rastúcich príjmov investovali do akcií zbrojárskych firiem, čo viedlo k historickému maximu kľúčového burzového indexu.

Index STOXX Europe Total Market Aerospace & Defense, ktorý sleduje výkonnosť hlavných zbrojárskych a leteckých firiem, od začiatku roka vzrástol o 14 percent. Oproti obdobiu pred ruskou inváziou v roku 2022 si pripísal až 127 percent. Stúpli najmä akcie nemeckého Rheinmetallu, francúzskeho Thalesu a talianskeho Leonarda. Podľa investičného stratéga spoločnosti Baird Rossa Mayfielda majú európske obranné akcie „ešte značný priestor na rast“.

Upozornil, že aj bez aktuálneho geopolitického napätia by obranné spoločnosti ťažili z globálnych zmien. „Vytvára sa polarizovaný svet, kde sa štáty zameriavajú na vlastnú bezpečnosť a obmedzujú ekonomické väzby,“ dodal pre portál CNN.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už oznámila, že navrhne vyňať obranné investície z rozpočtových obmedzení EÚ. „Potrebujeme prudký nárast európskych výdavkov na obranu,“ vyhlásila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Generálny riaditeľ Leonarda Roberto Cingolani uviedol, že veľké štáty v Európe majú tendenciu vyvíjať vlastné lietadlá, tanky či lode. Kontinent podľa neho potrebuje „silnejšie priemyselné aliancie“.

Nakupujte, ale rýchlo, odkazuje Dánsko

Spomedzi európskych krajín je to najmä Dánsko, ktoré plánuje navýšiť obranný rozpočet, keďže sa obáva možnej vojny Ruska v Európe. Správa dánskej rozviedky varovala pred takouto možnosťou v najbližších rokoch. „Rusko bude ochotnejšie použiť vojenskú silu proti európskym členom NATO, ak bude vnímať alianciu ako vojensky oslabenú alebo politicky rozdelenú,“ uvádza sa v správe datovanej na 9. februára. V nasledujúcich dvoch rokoch krajina investuje do armády ďalších sedem miliárd dolárov, čo predstavuje nárast o 70 percent a zvýši obranné výdavky na 3,2 percent HDP z minuloročných 2,4 percenta.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyzvala na zrýchlenie nákupov vojenskej techniky. „Pre náčelníka generálneho štábu mám jediný odkaz: Nakupujte, nakupujte, nakupujte,“ vyhlásila pred novinármi. „Ak nedokážeme získať najlepšie vybavenie, kúpme druhé najlepšie. Teraz záleží len na rýchlosti.“

Európa okrem toho zvažuje aj vlastnú jadrovú ochranu. Nemecko navrhuje užšiu spoluprácu s Veľkou Britániou a Francúzskom v oblasti jadrového zbrojenia. „Vzhľadom na imperiálne ambície Ruska je našou povinnosťou prevziať zodpovednosť a ukázať líderstvo v oblasti obrany Európy,“ vyhlásil predseda britského parlamentného výboru pre obranu Tan Dhesi podľa The Telegraph.

Taktické jadrové zbrane sa môžu vrátiť

Pre Britániu sa tak otvára otázka, či by návrat taktických jadrových zbraní mohol byť kľúčom k stabilite kontinentu. Počas studenej vojny boli britské bombardéry Avro Vulcan, Vickers Valiant a Handley Page Victor — známe ako „V-force“ — súčasťou stratégie jadrového zastrašovania. Ich úlohou bolo niesť jadrové bomby v prípade konfliktu so Sovietskym zväzom. Neskôr od nich Briti upustili a zamerali sa na strategické jadrové zbrane umiestnené na ponorkách triedy Vanguard vybavených raketami Trident. Dnes Európa čelí novej hrozbe: Rusko disponuje rozsiahlym arzenálom taktických jadrových zbraní, pričom niekoľkokrát naznačilo ochotu ich použiť, najmä vo vojne na Ukrajine.

Lídri v Európe preto začínajú otvorene hovoriť o potrebe prehodnotiť jadrovú stratégiu. Podľa expertov by najjednoduchším riešením bolo umiestnenie taktických hlavíc na riadené strely odpaľované z lietadiel Typhoon alebo F-35. Alternatívou by mohli byť aj námorné strely odpálené z ponoriek, hoci to by si vyžadovalo súhlas USA kvôli americkým technológiám.

Britský obranný gigant BAE Systems už vyjadril pripravenosť podieľať sa na vývoji takýchto zbraní. Jeho šéf Charles Woodburn povedal: „Otázka nie je, či to vieme urobiť, ale či to skutočne chceme. To je rozhodnutie pre vládu.“

Ďalšie dôležité správy