Ekonomický expert Hlasu: Zvážime vyššie paušálne výdavky, pozrieme sa na poplatky v 2. pilieri

V predvolebnej debate idú trocha nešťastne do úzadia dôležité témy hospodárstva a podnikateľského prostredia. A práve to sú témy, na ktoré sa chceme bližšie pozrieť v TRENDE. Postupne si predstavíme ekonomické programy viacerých strán. Začíname stranou Hlas – Sociálna demokracia. O jej programe sme sa rozprávali s ekonomickým expertom a členom predsedníctva strany Kamilom Šaškom.

V priloženom videu nedopatrením zaznelo, že inflácia sa dostala pod dvojpercentnú hranicu. Myslené bolo, že inflácia sa dostala pod dvojcifernú hranicu.

Ak je reč o ekonomike, objavuje sa dôležitá otázka: Aký silný má byť štát? Ak si nakreslíme os, pričom jednotka je najslabší štát a desiatka najsilnejší, kde sa podľa vás dnes Slovensko nachádza a kde by ste ho vy radi videli?

Aby sme pochopili základnú koncepciu toho, o čom my v strane Hlas hovoríme, keď hovoríme o silnom štáte, je potrebné presne pochopiť východiskový stav, v akom sa nachádzame. To, čo ľudí trápi momentálne jednoznačne najviac, je rekordné zdražovanie. Je pravdou, že svedkami zdražovania sú aj okolité štáty, no zatiaľ, čo v okolitých štátoch dochádza k postupnému klesaniu, u nás je miera zdražovania stále dvojnásobne vyššia, ako je priemer krajín eurozóny.

Ale ak sa pozrieme na okolité štáty, také Maďarsko nám môže infláciu závidieť.

Ja hovorím o krajinách eurozóny, kde sme suverénne najhorší. Pokiaľ ide o potraviny, tak sme rovnako suverénne najhorší. Maďarsko je v inej situácii, pretože tam nemajú spoločnú európsku menu, ale podľa určitých projekcií sme na najlepšej ceste dobehnúť aj Maďarsko. Po troch rokoch naozajstného chaosu a marazmu sme sa ocitli v štáte, v ktorom si banky robia, čo chcú. Obchodné reťazce si robia, čo chcú. Ceny energií sú raketovo vysoké, samosprávy sú na kolenách, lekári štrajkujú a tak ďalej. Teda je tu slabý štát. Preto prichádzame so základnou koncepciou silného štátu. Nehovoríme o nejakom znárodňovaní alebo potieraní práv jednotlivca či firiem. My hovoríme o potrebe rovnosti, príležitostí a chránených podnikov a firiem, aby boli konkurencie schopné jednak v európskom prostredí, ale aj v globálnom kontexte. O tom je silný štát.

K tomu sa postupne určite dostaneme, len zareagujem na dobiehanie Maďarska. Inflácia bola po prvý raz pod dvojcifernou hranicou, Národná banka Slovenska vo svojej predikcii hovorí o tom, že na budúci rok mzdy reálne porastú, to znamená, že predbehnú infláciu. To vyzerá dobre, nie?

Vyzerá to dobre. Treba si uvedomiť, že posledné dva roky sme čelili inflácii blížiacej sa 20 percentám. A v niektorých prípadoch, napríklad pri potravinách, to atakovalo až 30 percent. Reálne mzdy nám dva roky po sebe klesali, ľudia na Slovensku za posledné dva roky chudobneli, a to najviac za posledných 22 rokov. Na budúci rok sa situácia konečne začne postupne zlepšovať, ale to nič nemení na tom, že nielen ľudia, ale aj firmy, samosprávy aj všetci sociálni partneri sú naozaj v ťažkej situácii.

Pozrime sa najskôr na podnikateľov. Čo ich trápi viac? Daňové sadzby alebo byrokracia?

To, čo podnikatelia – a nielen podnikatelia, aj spoločnosť ako taká – potrebujú, je najmä pokoj a aby sa vrátila určitá stabilita a predvídateľnosť. Keď sa bavíme konkrétne o podnikateľoch, aby vedeli, akým spôsobom a či vôbec sa im oplatí investovať, aby sa nestalo, že daňová legislatíva sa mení štyri- až šesťkrát za rok.

Nemôže sa stávať, že absolútne zanikne sociálny dialóg. Však vieme, aký názor mal naň minister Milan Krajniak, ako sa k tripartite správal Igor Matovič a na konci dňa aj Eduard Heger, keď hovoril o nejakých dvoch pľúcach. No realita bola úplne iná. Základ je dialóg a aby sa ľudia bavili o tom, čo bude nasledovať. Aby sa nestávalo, že tripartita sa znefunkční a veľká časť opatrení aj vo forme legislatívy sa presadzuje formou poslaneckých návrhov.

Ak by Hlas išiel do vlády, ktoré ekonomické rezorty sú preňho prioritné?