Čo všetko vypovedal Zoroslav Kollár o Makóovi a Beňovi. A nepovedal o Pčolinskom

Zoroslav Kollár je obvinený, že v lete 2020 dal úplatok 40-tisíc eur bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému a jeho námestníkovi Borisovi Beňovi. Sprostredkovateľom úplatku bol bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Pčolinský s Beňom mali zastaviť sledovanie Kollára, ktoré v tom čase v tajnej službe spustili. 

K skutku sa pôvodne priznali Makó s Beňom, Pčolinský vinu popiera a Kollár, ktorý ju donedávna popieral tiež, sa pred troma týždňami napokon priznal. Udalosti však opisuje inak ako Makó.

Keďže ide o dôležité súvislosti v prípade obvineného bývalého šéfa tajnej služby a aj s ohľadom na kľúčového kajúcnika Makóa, denník Štandard sa rozhodol jeho verziu udalostí zreprodukovať kompletne podľa dvoch zápisníc z jeho výsluchov, ktoré máme k dispozícii. 

Kollár na výsluchu z 27. apríla a následne 3. mája najskôr opisuje, ako sa zoznámil s Makóom. Bolo to v lete 2017, malo ísť o náhodné stretnutie vo firme ich spoločného priateľa. O rok nato ho Makó vraj opäť požiadal o stretnutie: „Pýtal sa ma, či by som mu nevedel pomôcť prostredníctvom mojich vzťahov, aby bol vymenovaný do funkcie šéfa Finančnej správy,“ uvádza Kollár. „Pán Makó mal o tento post enormný záujem a domnieval sa, že mám politické kontakty, ktoré by mu mohli k tomuto postu pomôcť.“

Kollár mu vraj pomôcť nevedel. „Ja som mu v tom pomôcť nevedel, ale vďaka tomuto stretnutiu sme nadviazali pracovný a osobný kontakt a začali sme sa sporadicky stretávať,“ tvrdí Kollár.

Ich vzájomný kontakt však zjavne neochladol. Na jar 2019 ho vraj Makó začal kontaktovať intenzívnejšie. Podľa Kollára mal záujem najmä o veci obchodného charakteru, najmä ohľadom získavania zákaziek pre súkromné SBS-ky, ktoré by mu Kollár vedel dohodiť: „Pýtal sa na možnosti zabezpečenia nejakých zákaziek vo firmách a spoločnostiach, ktoré boli v mojej pôsobnosti a takisto ma žiadal, aby som mu pomohol dostať sa do obchodných vzťahov vo finančných skupinách Penta a J&T,“ vypovedal Kollár.

Aj táto informácia môže mať reálny základ. Predtým, než Makó začal pracovať pre štátnu správu, kde ho odporučil a následne aj „odmeňoval“ nitriansky oligarcha Norbert Bödör platbami vo výške 10 000 eur mesačne popri oficiálnom plate, pracoval v nitrianskej súkromnej bezpečnostnej službe.   

„Postupne si so mnou vytváral osobný vzťah a snažil sa to dostať na takú až priateľskú úroveň, napríklad ma pozýval na futbal do zahraničia alebo na hodovú oslavu v Jelenci, kde býval,“ opisuje Kollár postupné pestovanie ich vzájomného vzťahu. „Urobil na mňa dojem veľmi inteligentného, empatického človeka, ktorý si vie získať dôveru ľudí… a nadviazať s nimi priateľský vzťah.“

Ich vzájomné stretnutia sa začiatkom roka 2020 [parlamentné voľby boli na konci februára, pozn. red.] podľa Kollára orientovali na realizáciu spoločného biznis plánu: „Pán Makó navrhol, aby sme vytvorili podnikateľský subjekt, ktorý by vytvoril vertikálnu integráciu spoločností, ktoré obchodujú s pohonnými hmotami. V rámci tohto bol ním ponúknutý zámer, aby sme odkúpili sieť čerpacích staníc Oliva a vytvorili subjekt, ktorý by mal integrované prvky od nákupu cez distribúciu až po predaj tých pohonných hmôt. Toto bolo obsahom našich stretnutí a venovali sme tomu dosť času, lebo to bola dosť náročná oblasť podnikania,“ uvádza Kollár. 

Po voľbách vo februári 2020 sa príprava tohto projektu aj komunikácia mala zintenzívniť. Makó vraj odhadoval, že zakrátko skončí vo funkcii šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) a bude sa venovať súkromnému podnikaniu.

Vtedy mu mal Makó prezradiť, že začne pracovať pre SIS. „Na našich stretnutiach ma pravidelne informoval o vývoji jeho situácie v rámci postavenia šéfa KÚFS a stále uvažoval, kam sa ,zaradí‘, keď na tejto funkcii skončí. Zhruba v apríli v roku 2020 mi povedal, že s veľkou pravdepodobnosťou sa stane príslušníkom SIS. Povedal mi, že to dostal ako ponuku za dobrovoľný odchod z pozície šéfa KÚFS-u. Povedal, že pôjde síce robiť na službu, ale súkromnému podnikaniu sa bude venovať ďalej a môžeme sa o tomto našom projekte ďalej baviť ako o realizovateľnej veci.“

Kollár následne uvádza informáciu, ktorú mal dostať od Makóa, že 1. júna 2020 skončil vo funkcii šéfa KÚFS-u a následne nastúpil do SIS, nie však ako príslušník, ale ako legalizant. Makó tým mal deklarovať, že nebude mať obmedzenia v podnikaní – ich spoločný projekt teda môže pokračovať.

Na doplňujúcom výsluchu dodal Kollár aj zopár ďalších detailov. Makó mu mal povedať, že už v apríli mal dohodu s vtedajším ministrom financií [Eduardom Hegerom, pozn. red.], že dostane miesto v SIS, ak dobrovoľne opustí KÚFS. Dodajme, že aby sa táto operácia podarila, musel si zrejme návrh Eduarda Hegera osvojiť vtedajší premiér Igor Matovič, pod ktorého úrad SIS spadá. Podľa Kollára: „V tom čase začal na SIS chodiť častejšie a vyjadroval sa, že má dobré kontakty s vedením SIS a má prístup ku všetkým relevantným informáciám.“

Kollár v tejto výpovedi Makóa de facto usvedčil z trestného činu prezradenia legalizanta tajnej služby. Zo samotnej Makóovej výpovede vyplýva, že Makó si bol plne vedomý, že túto informáciu podáva záujmovej osobe. Kollár je dokonca aj na mafiánskych zoznamoch. Nie je známe, či polícia alebo prokuratúra začala trestné stíhanie.  

Informácie z vnútra SIS

Konšpiračná dvojica sa stretávala vždy na jednom mieste, v Kollárovom rodinnom kaštieli v Tonkovciach, ktorý mal Makó po ceste z Bratislavy domov do Jelenca pri Nitre. „Vtedy už tu zúril covid a nebolo čo robiť, tak sa pán Makó zastavil niekedy len na kus reči a niekedy pracovne,“ spomína Kollár. Takýchto stretnutí mohlo byť podľa jeho spomienok šesť až osem.

Kollár uvádza, že Makó v tom čase začal častejšie chodiť do SIS. „Mal tam nejaké kontakty a získaval informácie, pretože v priebehu 2 – 3 týždňov od 1. 6. 2020, bolo to asi v polovici júna, mi oznámil, že získal informáciu, že moja osoba je v centre záujmu SIS a že bolo nariadené moje monitorovanie.“

Kollár tvrdí, že ho táto informácia „nejako veľmi nevyrušila“. „Povedal som mu, že ma môžu sledovať, pretože nerobím nič nelegálne a v princípe posledných 25 rokov žijem s vedomím, že ma sporadicky niekto sleduje alebo monitoruje.“

Keďže však Makóovi dôveroval, jeho informáciám uveril. Dva týždne nato Makó túto tému opäť otvoril a Kollára presviedčal, aby danú záležitosť vyriešili. Makó mal vraj obavy, že by sa vzhľadom na ich spoločné podnikateľské zámery jeho meno objavovalo spoločne s Kollárom v správach SIS. Kollár súhlasil s tým, že ak s tým Makó vie „nejakým spôsobom pomôcť, tak nech to urobí“.

Táto poznámka v Kollárovej výpovedi trochu zapadla, ale čiastočne je ňou vysvetlený motív, prečo by Makóovi záležalo na zastavení Kollárovho sledovania viac než samotnému Kollárovi. Makó, sám legalizant SIS, sa zjavne nechcel ocitať v správach tajnej služby ako blízky obchodný partner záujmovej osoby.

Pripomeňme, že hoci bol Makó príslušníkom SIS (na základe údajnej dohody s vládnymi špičkami, aby sa ho zbavili na čele Kriminálneho úradu Finančnej správy), v tom čase zároveň pracoval aj pre Roberta Fica, ktorému predtým ako šéf daňových kriminalistov pomáhal likvidovať Igora Matoviča a Andreja Kisku. 

Vzhľadom na podozrivé pozadie Makóových vtedajších všestranných ambícií a spolupráce s rôznymi sektormi šedej zóny, mohol mať ako blízka súčasť sveta intenzívne sledovaného Zoroslava Kollára obavy o nerušený výkon svojho „povolania“. Čiastočne by sa tým tiež vysvetlilo, prečo si Makó ako sprostredkovateľ úplatku z neho nenechal ani cent.  

Ide o okolnosť, ktorá vrhá celkom iné svetlo na otázku, kto mohol byť iniciátorom celého zločinu. Táto otázka zďaleka nie je jasná a vyšetrovateľom, prípadne súdu, ešte môže zamotať hlavu.

Kto všetko sledoval Kollára?