Premiér Ľudovít Ódor pre stav verejných financií upozornil poslancov parlamentu, že akýkoľvek návrh na zvyšovanie rôznych príspevkov zo štátneho rozpočtu je v súčasnosti veľmi nebezpečný. Sám uviedol, že verejné financie sú v rozvrátenom stave, a dokonca v horšom, než si predstavoval pred nástupom do funkcie. Z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti boli mnohé návrhy poslancov doslova odtrhnuté od reality. Iba na májovej schôdzi schválil parlament zvyšovanie dôchodkov a ďalšie opatrenia, ktoré slovenský rozpočet zaťažia o 600 miliónov eur. Návrhy pritom nemajú nijaké finančné krytie.
Podľa predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina je predkladanie populistických návrhov štandardné. Každý poslanec má totiž právo legislatívnej iniciatívy garantované ústavou. O prácu každého poslanca by sa mali zaujímať občania, najmä z hľadiska toho, aké návrhy ich zástupcovia v parlamente predkladajú.
„Z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti by bolo zodpovedné, keby sme škrtli všetko. Musíme si uvedomiť, že musíme zabezpečiť chod štátu. Byť určitým spôsobom a v určitej miere zodpovedný voči verejným financiám, ale zároveň musíme byť zodpovední aj voči ľuďom. Nemôžeme to vyriešiť tak, že štát bude mať zdravé verejné financie a ľudia nebudú mať čo jesť a nebudú mať čo piť, nebudú mať teplo, nebudú mať nič, proste neprežijú," povedal B. Kollár v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
Pomoc ľuďom na úkor rozpočtu
Celú situáciu je podľa predsedu parlamentu potrebné vyvažovať. Keď chceli poslanci ľuďom nejakým spôsobom pomôcť, ako napríklad s vysokými cenami energií, opatrenia museli ísť na úkor verejných financií. Vláde sa však podľa B. Kollára podarilo situáciu vyriešiť a Slováci preto nemusia platiť trikrát vyššie sumy za energie tak, ako v okolitých štátoch. Tomu, že zadlženosť Slovenska budú musieť riešiť nasledujúce vlády sa však už v debate nevenoval. Sám tvrdí, že sa vláda mohla rozhodnúť pristupovať k rozpočtu zodpovedne, no mnohí Slováci by podľa jeho slov „nemali čo jesť po tom, ako by zaplatili teplo".
„Je prirodzená a normálna aj nejaká zadlženosť a je prirodzené a normálne pomáhať ľuďom. To znamená, že my musíme problémy vyvažovať. Je veľmi nesprávne všetko len rozdávať, a tým nezmyselným spôsobom zadlžiť štát na veľa generácii dopredu, rozhádzať úplne nezmyselne financie. Potom ten štát môže dopadnúť ako niektoré, ktoré nakoniec zbankrotovali," dodal Boris Kollár.
Žiadna tragédia
Štátny dlh sa však podľa údajov Štatistického úradu SR vyšplhal za minulý rok na 58 percent HDP. Boris Kollár tvrdí, že nejde o žiadnu tragédiu. Najmä po covide, energetickej či inflačnej kríze.
„Veď si zoberte vyspelé západné štáty, akými je Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Všetci majú dlh nad 100 percent a nikto sa tu nehádže o zem. My máme 58 percent a mám tu spadnúť z tej stoličky?" povedal predseda parlamentu.
Nové zdroje financovania štátneho dlhu
Pri vysokom zadlžení však nastupuje účinnosť ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten stanovuje limit pre výšku dlhu, takzvanú dlhovú brzdu, ktorej cieľom je pomocou sankčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu na kritickú úroveň. Slovensko preto bude nútené šetriť. Otázne je, či sa pre tento mechanizmus podarí naplniť politické sľuby pre nadchádzajúce parlamentné voľby.
„Bude to veľmi ťažké, samozrejme. Budúca vláda si bude musieť stanoviť priority. Ja nebudem teraz hovoriť za novú vládu. Neviem aká z volieb vzíde," podotkol Boris Kollár.
Hnutie Sme rodina však podľa jeho slov nepredkladá pre rozpočet drastické návrhy. Jediným cieľom jeho návrhov je pomoc ľuďom. Za nevyhnutné však považuje hľadanie nových zdrojov financovania štátneho dlhu. „Alebo by som pripravil programy pre podnikateľov, aby mohli viacej zarobiť a potom viacej samozrejme štátu odviesť. Čiže ja by som skôr išiel cez ten systém generovania väčších ziskov pre štát podporou podnikateľského sektora," uzavrel predseda parlamentu.
Ďalšie dôležité správy
