Politické kroky amerického prezidenta signalizujú obrat k izolacionizmu a dávajú Číne jasný odkaz: Spojené štáty už nie sú globálnym garantom stability. V priebehu jediného týždňa Trump pozastavil vojenskú pomoc Ukrajine, otvorene konfrontoval prezidenta Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni a zaviedol clá na spojenecké krajiny.
„Čína sa prezentuje ako hlas rozumu, čo je radikálna zmena oproti minulosti, keď bola vnímaná ako narušiteľ. V súčasnosti je to paradoxne Amerika, ktorá rozkývala status quo,“ uviedol pre agentúru Bloomberg Dylan Loh, odborný asistent na Nanyang Technological University.
Peking plánuje v roku 2024 dosiahnuť približne päťpercentný rast ekonomiky a za hlavný motor hospodárskeho vývoja určil domáci dopyt, aby kompenzoval negatívne vplyvy obchodného konfliktu s USA. Na naplnenie týchto cieľov sa druhá najväčšia ekonomika sveta zameriava predovšetkým na zahraničnú expanziu. Historicky Čína presadzuje svoj vplyv najmä prostredníctvom obchodu – dnes sa podieľa na 30 percentách globálneho hospodárskeho rastu a je hlavným obchodným partnerom viac než 150 krajín.
Čína sa usiluje o image zrelého lídra
Jedným z príkladov čínskeho vplyvu je Bangladéš, kde americká pasivita vytvára nové príležitosti pre Peking. Administratíva Donalda Trumpa zmrazila takmer všetky programy zahraničnej pomoci, čo ešte viac oslabilo už aj tak krehkú bangladéšsku ekonomiku. „Po minuloročnom páde vlády šejka Hasiny krajinu sužuje politický chaos a rastúci dlh,“ píše Bloomberg.
Peking v súčasnosti hostí 22-člennú bangladéšsku delegáciu na desaťdňovej návšteve, čo signalizuje posilňovanie bilaterálnych vzťahov.
Zdá sa, že Si Ťin-pching chce zohrávať väčšiu úlohu aj na Ukrajine. Čínski predstavitelia údajne nepriamo predložili Trumpovmu tímu návrh na usporiadanie americko-ruského summitu s cieľom uľahčiť mierové úsilie.
„Globálny poriadok sa mení v reálnom čase. S každým Trumpovým krokom sa krajiny snažia zistiť, ako sa v novom prostredí orientovať. Peking čakal na tento okamih a jeho náskok pred Washingtonom sa pravdepodobne zvýši, podobne ako po poslednej obchodnej vojne medzi USA a Čínou v rokoch 2018 – 2019,“ konštatuje Bloomberg.
Ďalšie dôležité správy
