Akcia Očistec: Konanie organizovanej skupiny oslabí dôveru ľudí v štát, hovorí sudca

Konanie údajnej zločineckej skupiny na čele s Norbertom Bödörom bude mať zásadné následky na dôveru ľudí v štát. Na túto skutočnosť poukázal sudca pre prípravné konanie Rastislav Stieranka, ktorý rozhodoval o návrhu prokurátora na väzobné stíhanie. Skupina vznikla približne v roku 2012 a riadil ju spomínaný nitriansky oligarcha N. Bödör. Jej súčasťou bol podľa uznesenia vtedajší šéf Policajného zboru SR Tibor Gašpar, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a mnoho ďalších, predovšetkým predstaviteľov polície a justície.

Partia sa venovala viacerým nelegálnym aktivitám, okrem vydierania podnikateľov napríklad aj obchodovala s informáciami. Cieľom mal byť aj prospech politickej strany Smer-SD, jej funkcionári však tvrdenia polície odmietajú. „Najmä v prospech členov strany Smer-SD, ktorí takto získavali neoprávnené výhody v politickom súboji,“ píše sa v uznesení na margo aktivít skupiny.

Zdroj: MICHAL SMRČOK

Amorálne konanie strážcov zákona

Sudca R. Stieranka opísal, aké následky môže mať protiprávne konanie skupiny. „Fatálne dôsledky takého vrcholne amorálneho konania (ak bude preukázané) sa odzrkadlia nielen na priamo poškodených subjektoch, ale aj na strate elementárnej dôvery obyvateľstva v štát, ktorého sú súčasťou,“ vysvetľuje sudca. Drvivá väčšina skupiny je vo väzbe už niekoľko dní, všetci sa proti rozhodnutiu odvolali, definitívu tak dá až Najvyšší súd SR.

Pri dôvodnosti väzby sudca vysvetlil, že obvinení mali pôsobiť ako súčasť organizovanej skupiny. „Ohľadom existencie dôvodov väzby sudca pre prípravné konanie osobitne poukazuje na skutočnosť, že voči obvineným je vedené trestné konanie pre viaceré skutky, ktoré mali byť súčasťou rozsiahlej, logicky a logisticky prepracovanej nielen korupčnej, ale aj zločineckej trestnej činnosti, do ktorej malo byť zapojených viacero osôb,“ opisuje R. Stieranka dôvody väzby.

U sudcu neobstáli ani argumenty obvinených, ktorí namietali, že ich prípady vyšetrujú ich niekdajší podriadení. Ak by bola táto námietka akceptovaná, podľa sudcu by nebolo možné stíhať takmer nikoho, obzvlášť bývalých policajtov.

„Pri takom paušálnom nahliadaní na problematiku možnej zaujatosti by ľahko mohlo dôjsť k faktickej nemožnosti viesť riadne vyšetrovanie, nielen voči bývalým riadiacim funkcionárom Policajného zboru,“ uzavrel sudca v odôvodnení.

Vyšetrovateľom výrazným spôsobom pomáha dokresliť celkový obraz aj viacero spolupracujúcich obvinených.