Zdá sa, že Maďarom a Slovákom v skutočnosti vypla ropné kohútiky Moskva a nie Kyjev. Premiéri Viktor Orbán s Robertom Ficom by sa tak mali sťažovať nie v Kyjeve či v Bruseli, ale u ruského prezidenta Vladimira Putina v Kremli.

Ukrajina totiž sankcionuje ruskú firmu Lukoil, nie však jej obchodnú dcéru Litasco, ktorá ropu Družbou cez ukrajinské územie prepravuje. Takže nebol dôvod, aby prestala tiecť. Ak by teda Rusko samo kohútiky neutiahlo.

To, že nebol dôvod na zastavenie toku, tvrdí v rozhovore pre agentúru Bloomberg vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Jeho slová potvrdzuje podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa neho sa ukrajinské sankcie na Lukoil netýkajú spoločností, ktoré iba zaisťujú prepravu ropy, ako je spomínaná Litasco.

Ukrajinská legislatíva hľadí na prepravnú spoločnosť ako na vlastníkov ropy, uvádza agentúra Bloomberg. Litasco – z ukrajinskej perspektívy teda vlastník ropy pôvodne vyťaženej či vlastnenej Lukoilom – nie je sankcionovanou firmou. Tou je práve len Lukoil.

V júli však bola preprava časti ropy v Družbe, ktorú vlastní Litasco, zrušená, avšak ruskou stranou, dodáva Bloomberg.

Je teda skôr na ruskej strane, aby teraz svoj krok vysvetlila. Aj práve do Kremľa by teraz mali smerovať sťažnosti Budapešti a Bratislavy.

Lukáš Kovanda
Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora