Klesajúca cena solárnych panelov a batérií rapídne zlepšila ekonomiku zmierňovania klimatických zmien. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry strojnásobenie kapacity obnoviteľných zdrojov do roku 2030 sa stáva dosiahnuteľnejším vďaka dramatickému zníženiu nákladov na technológie čistej energie.
Za posledných 20 rokov ceny solárnych panelov klesli vždy, keď sa globálna kapacita zdvojnásobila, a pokračujúce rozširovanie solárnej kapacity vytvára ďalší potenciálny pokles cien. Na porovnanie, iné technológie obnoviteľnej energie, ako sú veterné turbíny, nevyužívajú rovnaké výhody z rozsahu, pretože ich mnohé pohyblivé časti sú náchylnejšie na zlomenie. V dôsledku toho sa náklady na veternú energiu znížili, nie však v rovnakej miere. Zdá sa pravdepodobné, že čoraz lacnejšia solárna energia získa širšiu akceptáciu.
Ďalším dôležitým vývojom sú klesajúce náklady na batérie. Rovnako ako v prípade solárnych panelov, ceny batérií v posledných desaťročiach klesli približne o devätnásť percent pri každom zdvojnásobení produkcie. Tento trend bude pokračovať vo výrobe lacnejších elektrických vozidiel a kompenzovať nestály charakter obnoviteľných zdrojov. Najmä kombinácia slnečnej energie a batérií sa blíži k vytvoreniu ideálneho zdroja energie, ktorý bude jednoducho dostupný v prípade potreby.
Ale zlepšujúca sa ekonomika obnoviteľných zdrojov, hoci jej vývoj je pozitívny, neznamená, že ľudstvo vyhrá boj proti klimatickým zmenám. V súčasnosti existuje dôveryhodná nízkonákladová cesta na dekarbonizáciu energetických systémov a dopravy, ktoré spolu tvoria 60 percent emisií. Bohužiaľ, globálne aj lokálne sa objavujú politické prekážky rýchleho prijatia týchto riešení.
Vo vyspelých ekonomikách vznikajú najväčšie prekážky pre obnoviteľné zdroje na miestnej úrovni: aktivizmus NIMBY („nie na mojom dvore“) často bráni novým inštaláciám veternej energie a modernizácii siete, ktoré sú kľúčové pre integráciu a prepravu veľkého množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov. Napríklad Nemecku sa doteraz nepodarilo vytvoriť spojenie medzi veternými elektrárňami v Severnom mori a priemyselným juhom. Miestny odpor proti novým elektrickým vedeniam bol taký výrazný, že spojenie s názvom SuedLink sa realizuje podzemnými káblami, ktoré zvyšujú náklady päťnásobne. Európska komisia, ktorá si uvedomuje problém „NIMBYizmu“, nedávno nariadila členským štátom urýchliť povoľovanie projektov v oblasti obnoviteľnej energie.
Najväčšou prekážkou dekarbonizácie je však rastúce napätie medzi Západom a Čínou. Veľká vyspelá ekonomika ako Európska únia alebo Spojené štáty nemôže dovoliť geopolitickému rivalovi, aby dominoval budúcim rastovým odvetviam. Tento názor pripravil pôdu pre zelené industriálne politiky na oboch stranách Atlantiku. Ale náklady na solárne panely a batérie rapídne klesajú práve preto, že ide o vyspelé technológie s čoraz komoditizovanejšími produktmi, v ktorých Čína vyniká vo výrobe vo veľkom meradle. To však nie sú odvetvia budúcnosti.
Ďalším argumentom pre domácu produkciu obnoviteľných zdrojov je zabezpečenie energetickej bezpečnosti. Ale ani to nie je správny postoj. Akékoľvek narušenie v dodávke solárnych panelov by neprerušilo dodávky energie, pretože existujúca inštalovaná kapacita by naďalej vyrábala elektrinu.
Obchodné napätie sa najvýraznejšie prejavilo v sektore elektromobilov. Trhový podiel elektrických vozidiel stagnuje na ôsmich percentách v USA a približne pätnástich percentách v EÚ, čiastočne preto, že sú drahšie – často až o 20-tsiíc dolárov – ako autá so spaľovacím motorom. Dotačné schémy v USA a EÚ len čiastočne kompenzujú vyššie náklady, zatiaľ čo v Číne sa elektrické vozidlá blížia k cenovej parite s klasickými vozidlami a ich podiel na trhu bol v roku 2023 viac ako 35 percent. Dovoz lacných čínskych elektrických vozidiel by mohol ušetriť peniaze západných spotrebiteľov, no USA aj EÚ na ne uvalili vysoké clá.
Okrem toho, že veľké priemyselné veľmoci sa „chránia“ pred lacným čínskym dovozom a tým zvyšujú náklady na zelenú transformáciu, geopolitika vytvorila prekážky pre implementáciu obnoviteľných zdrojov v rozvojovom svete.
Čína so svojou iniciatívou „novej Hodvábnej cesty“ by mala mať dobré postavenie na to, aby podporila snahy o dekarbonizáciu v chudobnejších krajinách. Ale nestalo sa tak z dvoch dôvodov. Po prvé, India sa na nej nezúčastňuje a tvrdo chráni svoj priemysel pre rivalitu s Čínou. To je dôležité, pretože India je v súčasnosti tretím najväčším producentom emisií na svete. V roku 2023 prekonala EÚ a je tiež jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík. Po druhé, vlády, ktoré dostávajú čínske kredity v rámci „Hodvábnej cesty“, ich často radšej minú na prestížne infraštruktúrne projekty ako na skromnejšie obnoviteľné zdroje.
Pokračujúce znižovanie nákladov na obnoviteľnú energiu výrazne zlepšuje krátkodobý potenciál dekarbonizácie veľkých častí globálnej ekonomiky. Politika však stojí v ceste pokroku.
Copyright: Project Syndicate, 2024. www.project-syndicate.org.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
