Na zdravie a na konsolidáciu. V Česku navrhli namiesto spotrebnej dane regulovanú cenu vína

Ďalší konsolidačný balíček je prakticky istý. Jediná otázka znie, kedy ho vláda predstaví verejnosti. Minister financií Ladislav Kamenický v polovici marca uviedol, že opatrenia sú už rozpracované a po dohode v koalícii ich zverejní do polovice roka. Šéf štátnej kasy ani nemá veľmi na výber. Krajina je pod tlakom zahraničných investorov, úročenie štátnych dlhopisov patrí k najvyšším v rámci eurozóny. Reakcia je teda nutná. Oznámenie konkrétnych nepríjemných opatrení príde až po eurovoľbách, ktoré budú začiatkom júna. Najlepší rok na bolestivé reformy je z politického pohľadu ten budúci. Najbližšie voľby sú komunálne až v roku 2026 a  nový parlament si bude Slovensko voliť až v druhej polovici roka 2027.

Už vlaňajší konsolidačný balíček však naznačil, že ministerstvo financií sa do istej miery inšpirovalo „lego skladačkou“, ktorú ešte v minulom volebnom období predstavil úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora. Realitou sa stalo zrušenie jedného štátneho sviatku, vyššie spotrebné dane z alkoholu či tabaku a rieši sa aj zavedenie spotrebnej dane zo sladených nápojov. Jedno opatrenie z Ódorovho balíčka však vláda ignoruje, a to  vyššiu spotrebnú daň z piva a vína, no hlavne zrušenie dôležitej výnimky. Na rozdiel od tvrdého alkoholu, piva a cigariet, tiché víno nepodlieha spotrebnej dani. Podobné nastavenie má väčšina európskych krajín s prívlastkom vinárske. Vyššie zdanenie piva o 30 percent a zaťaženie tichého vína by podľa výpočtov Ódorovho kabinetu prinieslo štátnemu rozpočtu 48 miliónov eur.

Vo víne je konsolidácia

Podobný návrh na zdanenie tichých vín sa objavil aj v českom konsolidačnom balíčku, narazil však na silný odpor. Čiastočne aj preto, že viacero členov vlády je z Moravy. Z celkovej rozlohy 17,9 tisíca hektárov českých vinohradov je zhruba 17-tisíc práve na Morave. Argumentácia za zdanenie bola pomerne jasná. V roku 2019 priniesla štátu spotrebná daň z liehu 14,5 miliardy českých korún a 4,7 miliardy z piva. Z vína, iba toho šumivého, to bolo 400 miliónov korún, čo je jasný nepomer. Vinári v petícii oponovali práve tým, že v ostatných vinárskych krajinách sa podobná daň neuplatňuje. Jej zavedenie by im spôsobilo nevýhodu a mohlo by byť pre sektor likvidačné. Zákazníci by sa podľa vinárov mohli ešte viac preorientovať na zahraničné produkty. Podľa Vinárskeho fondu sú české vína z kategórie lacných už dnes o 12 percent drahšie ako dovozové.