O jeden hlas, alebo skôr zhodou náhod, neprešiel návrh na sprísnenie podmienok vykonávania interrupcií. Nevedno, čo presne sa stalo, či si to len Anna Záborská a spol. zle spočítali (v parlamente chýbalo niekoľko poslancov, ktorí by za návrh hlasovali), alebo či išlo o rezignáciu s vedomím, že aj tak nemajú dosť hlasov. No ak by poslanci Hlasu neurobili svoj čudesný protest odchodom zo sály a neznížili ním kvórum, hlasovanie by dopadlo ešte oveľa jednoznačnejšie. Preto môžeme smelo hovoriť o tvrdej porážke.

A. Záborská už avizuje, že to o šesť mesiacov skúsi znova, ale nateraz je dôležitejšie zistenie, že ani po niekoľkých mesiacoch presviedčania sa jej nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu. Ukázalo sa, že tým rozhodujúcim článkom na miske váh je skupina šestnástich liberálnejších poslancov v OĽaNO. Bez nich (a kotlebovcov) nebudú mať veľkú šancu ani ďalšie návrhy.

Ak by aj Záborskej návrh v budúcnosti prešiel, stále je dosť pravdepodobné, že ho liberálne orientovaná prezidentka vráti do parlamentu a na prelomenie jej veta bude potrebných viac ako 75 hlasov, ktoré A. Záborská bez svojich kolegov z OĽaNO nemá.

Najbližší čas preto využije na to, aby ich presviedčala a zrejme to skúsi nejakým väčším ústupkom či kompromisom.

Bola to remíza

Výsledok utorňajšieho hlasovania neznamená prehru konzervatívcov, ale ani víťazstvo liberálov. Znamená len to, že parlamentní konzervatívci nemajú takú silu, aby mohli v niektorých kultúrno-etických otázkach prelomiť status quo. Na druhej strane sa to ale nedarí ani liberálom, ako ukázal pozmeňovací návrh na sprístupnenie interrupčnej tabletky.

Kým na Slovensku sa stále bránime jej používaniu, v takej Británii už kvôli pandémii reálne debatujú o tom, či ženy naozaj musia kvôli interrupčnej tabletke chodiť do ambulancie, alebo ju môžu bezpečne aplikovať aj doma. A tiež sa napríklad vôbec u nás nehovorí o finančnej dostupnosti zákroku pre ženy zo sociálne nižších vrstiev, ktoré sa ocitajú v dvojakej pasci – nemôžu si finančne dovoliť vychovávať dieťa a nemôžu si dovoliť ani potrat.

Nič z toho sa však liberálom v súčasnej parlamentnej zostave zmeniť nepodarí. Konzervatívci majú dostatok síl aspoň na to, aby len oni sami diktovali témy vo verejnom diskurze.

Reprodukčné práva žien navyše nie sú jediným kultúrno-etickým bojiskom, na ktorom sa prekresľujú liberálno-konzervatívne línie. Na ministerstve práce sa pod vedením križiaka Milana Krajniaka darí celkom efektívne utlmovať agendu rodovej rovnosti, či už personálnymi čistkami v rezorte alebo prerozdeľovaním grantov medzi mimovládne organizácie.

A práve v exekutíve môže byť pre konzervatívcov tento boj efektívnejší, pretože kroky ministrov tu nie sú pod takým veľkým drobnohľadom.

Úspech ženského hnutia

Ale poďme späť do parlamentu. Pre A. Záborskú, ale aj ďalších poslancov je sprísnenie interrupčného zákona ich vlajkovou politickou loďou či posvätnou misiou. Ak sa im nebude dariť presadiť ani takýto, z ich pohľadu kompromisný návrh, v ďalších rokoch sa môžu zradikalizovať. Nikto im nebude brániť v predkladaní návrhov na úplný zákaz potratov a nikto im nebude brániť, aby hlasovali za návrhy kotlebovcov, aj keď šanca na úspech bude ešte menšia ako teraz.

Navyše sa to bude diať za hrkotu variech ženských aktivistiek, ktoré posledné mesiace ukázali, že sa vedia efektívne zmobilizovať a že ich tlak dokáže pochovať aj na prvý pohľad celkom priechodný návrh. Makety variech v Národnej rade, pochody tisícok žien či expertíza, ktorú preberajú médiá a liberálni poslanci, sú znakom silnejúceho ženského hnutia. Ak je Záborskej neúspech pre niekoho úspechom, tak sú to tieto ženy.