Zábava sa skončila, Disney World je prázdny. Ekonomika sa preklápa do deflačnej recesie

Najprv to mala byť komoditami ťahaná inflácia, ktorá prinesie svet späť do 70. rokov. Keď začala ropa padať, tak to bola inflácia ťahaná službami, ktorá mala spôsobiť cenovo-mzdovú špirálu. Posledné ekonomické dáta však ukázali, že svet môže zabudnúť na infláciu. Problémom sa stáva deflačná recesia.

V stredu americká vláda zverejnila dáta inflácie, ktoré ukázali medziročný prepad spotrebiteľskej inflácie zo štyroch na tri percentá, viac ako sa očakávalo. Napriek tomu však centrálni bankári stále strašia irelevantnou jadrovou infláciou, ktorá ostáva vysoká. Avšak aj ona razantne klesá.

Júnová americká inflácia služieb spadla na štyri percentá, čo je najnižšia úroveň za posledných 18 mesiacov. A klesať bude ďalej. Dôvod je jednoduchý – ekonomika je omnoho slabšia, ako centrálni bankári veria.

Disney World už roky nebol takto prázdny, píše Wall Street Journal. Američania totiž začínajú šetriť už aj na službách. A to sa čoskoro prejaví na zamestnanosti. Podobná situácia sa po lete objaví v eurozóne.

Trh práce je totiž omnoho menej rezistentný, ako si centrálni bankári kreslia. Posledné dáta z USA ukázali, že počet nových výplatných pások v krajine vzrástol v júni najnižším tempom od konca roka 2020 a potvrdil tým dlhodobý klesajúci trend.

Čo je horšie, nárast pracovných miest je koncentrovaný iba do niekoľkých sektorov. Okrem vlády ide o rekreáciu a zdravotníctvo – tam, kde covid spôsobil najväčšie škody.

Vývoj dočasných pracovných miest ukazuje, že prichádza recesia a veľká vlna prepúšťania. Ak totiž zamestnávatelia začínajú prepúšťať, ako prvé prídu na rad dočasné pozície. A tie sa znižujú už po niekoľko mesiacov a spolu s poklesom odpracovaných hodín naznačujú, že bod zlomu je blízko.

Samotná ECB priznáva, že zamestnávatelia umelo hromadia trvalých pracovníkov a neprepúšťajú ich ani napriek zhoršenej ekonomike. Boja sa totiž, že podobne ako po covide by ich neskôr nedokázali získať späť.

Takéto správanie však má svoje limity. Kým firmám rastú tržby, môžu zamestnanosť financovať. Ak však tržby poklesnú – čo sa už začína diať v priemysle aj službách, na rad príde prepúšťanie. A s ním nielen pokles cien – deflácia, ale aj pokles ekonomiky – recesia. Recesná deflácia bude smutné vyvrcholenie rastu úrokových sadzieb.

V EÚ platí to isté ako v USA – veľká časť zamestnanosti prichádza do neproduktívneho verejného sektora. Keďže centrálne banky sa ale pozerajú primárne na vysoko oneskorené dáta z trhu práce, nevidia, čo sa deje. Naopak, svojim rastom sadzieb ekonomiku zabíjajú omnoho viac, ako by bolo vhodné.

„Neexistuje žiadna rozprávka európskej zamestnanosti,“ povedal Nicolas Goetzmann, vedúci výskumu parížskeho správcu aktív Financière de la Cité a dodal, že spoločnosti, ktoré hromadia pracovnú silu, by sa v prípade zhoršenia ekonomickej situácie mohli rýchlo obrátiť na znižovanie počtu pracovných miest. „Je desivé, že ECB tak tvrdo bojuje proti domácemu dopytu. . . rozbiť pracovný trh, ktorý po prvýkrát za 40 rokov začína byť o niečo lepší“.