Ruský prezident Vladimír Putin v utorok podpísal dekrét, ktorý zakazuje dodávky ruskej ropy a ropných produktov do krajín uplatňujúcich – priamo aj nepriamo – cenový strop na ruskú ropu. Cenový strop sa týka ropy, ktorú Rusko vyváža námornou cestou, teda prostredníctvom tankerov.

Preto nemožno hovoriť o tom, že by ho Česko alebo Slovensko podporovalo priamo. Priamo totiž námorne dodávanú ruskú ropu neodoberá. Nepriamo však strop podporilo. Podporuje ho totiž Európska únia ako celok. A Česko aj Slovensko si nevyjednalo výnimku z tejto podpory tak, ako to spravilo Maďarsko.

Preto nemožno úplne vylúčiť, že Putin by mohol prikročiť k zastaveniu dodávok ropy pomocou južnej vetvy ropovodu Družba. Tá stále tvorí zhruba polovicu ropného dovozu na Slovensko. Južnou vetvou Družby však dováža ruskú ropu aj Maďarsko. A tomu Moskva ropu vypne len ťažko, keďže Budapešť predstavuje jej najväčšieho spojenca, respektíve najmenšieho odporcu v rámci EÚ.

Svetový trh sa však zatiaľ závažnejšej reakcia Ruska neobáva. Putinov dekrét trhy hodnotí ako príliš vágny. Dôležitejšie budú reálne činy Ruska. Tie sú zatiaľ miernejšie, než sa trhy obávali. Ostatne, ropa Brent si v utorok pridala na cene len zhruba 0,5 percenta. A v stredu zlacňuje. Oveľa viac ako Putinov dekrét jej cenu ovplyvňuje uvoľňovanie covidových reštrikcií v Číne.

Trhy sa obávajú, že šírenie covidu v krajine môže prechodne utlmiť tamojší dopyt po palivách, pretože vysoký počet nakazených a hospitalizovaných ochromí čínsku ekonomiku, tamojší priemysel a dopravu, ale aj spojenie medzi Čínou a zahraničím. Ostatne, rôzne krajiny sveta zvažujú, či nezavedú reštrikcie na dopravu z Číny, ktorej covidové dáta považujú za netransparentné a nie príliš preukázateľné.

Zatiaľ teda nemožno predpokladať, že by spomínaný Putinov dekrét ako taký výraznejšie zvýšil svetové ceny ropy. Môže avšak dôjsť k skôr čiastkovým problémom sa zásobovaním ropnými produktmi v niektorých členských krajinách EÚ, Česko a Slovensko nevynímajúc. To by viedlo k rastu cien hlavne nafty, ktorý by však nemal byť tak výrazný ako ten jarný.

Putinov dekrét však nie je prekvapivý . Prekvapivé je skôr to, ako dlho Rusku trvalo, než s odozvou na západné embargo prišlo - veď strop na ruskú ropu nadobudol platnosť už pred viac ako tromi týždňami a predtým sa o ňom hovorilo mesiace.

Vzhľadom k tomu, že dekrét teda nie je prekvapivý, zainteresovaní účastníci trhu mali dosť príležitostí sa na terajšiu situáciu pripraviť. Rusko vysiela signál – nielen v oblasti dodávok ropy, ale aj v oblasti dodávok plynu – že nechce situáciu ďalej hrotiť. Pripravilo by sa tak totiž o príjmy do svojej verejnej kasy, ktorá sa kvôli západnom sankciám ocitá pod stále znateľnejším tlakom.

Rusko tento týždeň napríklad uviedlo , že je pripravené obnoviť časť svojich dodávok plynu do EÚ potrubím Jamal. Európsky trh s plynom pre Moskvu zostáva relevantný, ako uviedol vicepremiér Alexander Novak.

To všetko naznačuje, že Putinov dekrét by nemal vyvolať žiadny dramatický otras na európskych trhoch s palivami. Nemal by viesť ani k akokoľvek dramatickejšiemu a trvalejšiemu rastu cien pohonných hmôt na Slovensku, hoci prechodné cenové výkyvy určite vyvolať môže.

Lukáš Kovanda
Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície aj nové fenomény typu zdieľanej ekonomiky, kryptomien či fintechu. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.