Do šestice všetko dobré. Rovnakú vetu si môže povedať dlhoročný predseda Okresného súdu v Prievidzi Robert Šorl, ktorého napokon prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala ako novú posilu ústavného súdu.
Dôležitá inštitúcia bude opäť v kompletnom zložení, navyše R. Šorl je viac než dobrou náhradou za Mojmíra Mamojku. Vymenovanie bývalého šéfa okresného súdu ukazuje, že za ostatné mesiace zažíva justícia u nás výraznú renesanciu. Sudcovia, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu, končia v putách, nespí ani Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré prináša viaceré kľúčové novely.
V tomto trende treba rozhodne pokračovať, aby neplatil systém rovného a rovnejšieho. Koniec koncov, aj prípad R. Šorla ilustruje fakt, že ak kvalitní, odborne či morálne zdatní ľudia vydržia, nebudú kľúčové posty v krajine iba akýmsi kamarátskym prekladiskom.
Vytrvalosť by sa mohla vyplatiť aj pri voľnej stoličke generálneho prokurátora. Možnosť minimálne kandidovať dostane Jozef Čentéš, ktorého odobrili jeho kolegovia prokurátori. Ide o toho istého Čentéša, ktorého svojho času odmietol na post vymenovať prezident Ivan Gašparovič. Je to ten istý Čentéš, ktorý skrátka iba doplatil na to, že nenosil politické tričko tej správnej farby. Ak by bol na jeho mieste niekto iný, je vysoko pravdepodobné, že by ho podobná hra znechutila a odradila od ďalšej kandidatúry.
Obaja menovaní si zaslúžia kredit navyše a uznanie za to, že vydržali. Za to, že sa ich dostatočné schopnosti nepodarilo spochybniť ani na niekoľko pokusov. Slovensko potrebuje viac Šorlov a Čentéšov. Iba v takom nastavení budú totiž inštitúcie slúžiť svojmu poslaniu a nie vybraným záujmovým skupinám.
