Vojna s Ruskom si vyžiada veľký pokles životnej úrovne Európanov. Vlády im nedokážu pomôcť

Až do začiatku roka 2020 bol svet pomerne predvídateľné miesto. Príchod covidu však odštartoval dramatické zmeny, ktorých následky je nielen cítiť doteraz, ale každým rokom sa zvyšujú.

Vlády a centrálne banky na pandémiu reagovali tak, ako reagovali na každú krízu za posledných 30 rokov – svet zasypali peniazmi a dlhmi. Ekonomický rast sa prudko odrazil, no bol ťahaný rastom dopytu a nie rastom ponuky. Veľa peňazí pri nízkej produkčnej kapacite spôsobilo najvyššiu infláciu za takmer pol storočie.

Rastúcu infláciu, vysoké dlhy a úzke hrdlá dodávateľských sietí využil Vladimír Putin na odštartovanie vojny na Ukrajine. Očakával, že ekonomické následky prípadných sankcií na Rusko budú pre Európu tak bolestivé, že sa pre obyvateľov kontinentu stanú neakceptovateľnými.

Európski lídri to tak nevideli. Silnejšia bola snaha postaviť sa hostilnému autokratickému režimu. Ich prirodzenou reakciou bolo zbavenie sa ruských energií. Prišli s harmonogram odstrihávania sa od ruského plynu a ropy, veriac, že Moskva je závislá od ich nákupov. Výrazne ju ale podcenili. 

V. Putin Európu v odstrihnutí sa od zemného plynu predbehol. Následkom sú takmer 20-násobné ceny zemného plynu a elektrickej energie, ako je bežné. Energetická inflácia prudko vzrástla a ďalej podporila rast celkovej inflácie, ktorá neustále znižuje disponibilný príjem obyvateľstva.  

Existujú obavy, že pokiaľ sa inflácia čoskoro neukotví, v ekonomike sa zakorení a boj s ňou si vyžiada omnoho väčšie náklady. Aj preto pozornosť celého sveta smerovala k víkendovému stretnutiu centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole.

O prekvapenia nebola núdza. Centrálni bankári prišli s najzásadnejšou zmenou svojej rétoriky za posledné dekády. Tá silno ovplyvní nielen hodnotu aktív, ale aj ekonomickú realitu.

Európska úroková tragédia

V piatok to bol Jerome Powell, americký centrálny bankár, ktorý povedal, že boj s infláciou je prioritou. Znamená to, že úrokové sadzby ostanú vyššie po dlhšiu dobu. „Spravil, čo mal spraviť,“ reagoval Larry Summers, ktorý ako jeden z mála ekonómov predvídal vysokú infláciu.

Christine Lagardová má ale „oveľa ťažšiu prácu“ ako J. Powell vzhľadom na vysokú infláciu v eurozóne, energetický šok a regionálne politické problémy, pokračoval L. Summers. „Moje tušenie je, že bude musieť zvýšiť úrokové sadzby viac, a to v čase existencie výrazných recesných síl.“

V negatívnom duchu viedli svoje príhovory v Jackson Hole aj európski predstavitelia. Budú potrebné „veľké obete“ povedala Isabel Schnabelová, ktorá je jedným z najvplyvnejších hlasov v ECB. Centrálna banka musí priniesť nižší ekonomický rast a vyššiu nezamestnanosť, aby porazila infláciu.

Francúzsky centrálny bankár François Villeroy povedal, že úrokové sadzby budú musieť bez debaty rýchlo vzrásť nad neutrálnu sadzbu, ktorá je podľa neho na úrovni jedného až dvoch percent. K tomu budú potrebné zvýšenia na každom zasadnutí ECB až do konca roka.

A keď už sadzby budú vysoké, aj tam ostanú. „Tvorcovia politiky by nemali prestať pri prvom náznaku možného obratu v inflačných tlakoch... Skôr musia signalizovať pevné odhodlanie rýchlo vrátiť infláciu späť k cieľu,“ dodala I. Schnabelová.

Takýto boj s infláciou nebude zadarmo. Región musí byť pripravený na „zdĺhavú konfrontáciu“ s Ruskom, povedal fínsky centrálny bankár Olli Rehn. Následkom bude „dlhotrvajúci jav“ vysokých cien fosílnych palív. „To prinesie veľké zníženie v kúpnej sile našich občanov,“ obáva sa O. Rehn.

Roh truhly

Svet sa nebezpečne približuje k situácii, ktorá sa v letectve nazýva ako roh truhly (z angl. Coffin Corner). Tak opísal súčasný stav ekonomiky Agustín Carstens, šéf Banky pre medzinárodné zúčtovanie, nazývanej tiež ako centrálna banka centrálnych bánk.

Ide o situáciu, keď rýchlosť lietadla vo vysokej nadmorskej výške vyjde z potrebného pásma, čo má za následok štrukturálne zlyhania a rozpad lietadla. Naposledy sa to stalo letu Air France 447 z Brazílie v roku 2009.