Trajektóriu slovenskej vlády môže čoskoro nasledovať aj nemecká vláda. Trojkoalícia prežíva najväčší spor vo svojej histórii, ktorý sa točí okolo plynových kotlov.
Nemecko si pod vplyvom účasti zelených vo vláde stanovila extrémne ambiciózne uhlíkové ciele s výhľadom znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 40 percent a do roku 2045 na nulu. Aby to splnila, musí okrem iného výrazne znížiť aj emisie z vyhrievania budov.
Strana zelených preto navrhla zákon, podľa ktorého by novo inštalované vyhrievacie zariadenia museli minimálne zo 65 percent využívať obnoviteľné zdroje. V praxi by to znamenalo kompletný zákaz nových plynových kotlov.
Zhruba polovica alebo vyše 40 miliónov nemeckých domácností využíva vykurovanie plynom alebo inou ropnou alternatívou. Vláda miesto nich odporúča prechod na tepelné čerpadlá, solárne panely či iné zelenšie zdroje. Problém však je, že tepelné čerpadlá nie sú pre väčšinu domácností riešením.
Tepelné čerpadlá dokážu efektívne fungovať iba v dobre izolovaných domoch. Zmena systému vykurovania z plynových kotlov na tepelné čerpadlá v starších domoch výrazne zvýši spotrebu elektriny a tak aj náklady na vykurovanie. Nehovoriac o výdavkoch spojených s ich nákupom a inštaláciou.
Vysoké náklady najmä pre chudobnejšie rodiny by vláda chcela kompenzovať dotáciami, ktoré by až do roku 2028 mali predstavovať viac ako deväť miliárd eur ročne. No investovať tisíce eur by museli aj domácnosti z vlastných vreciek. To je jeden z dôvodov, prečo až 78 percent Nemcov odmieta plány na zákaz nových plynových kotlov, ktoré sú násobne lacnejšie ako tepelné čerpadlá.
Všeobecný nesúhlas so zákazom ich inštalácie, ktorý mal platiť už od budúceho roku, sa prejavil aj v preferenciách zelených, ktorí v posledných mestských voľbách v Brémach zaznamenali najhorší výsledok za posledných 20 rokov. Zároveň až polovica Nemcov si želá odstúpenie zeleného ministra hospodárstva, Roberta Habecka, ktorý zákaz plynových kotlov vo vláde presadzuje.
Napriek pôvodnej dohode z konca marca sa slobodní demokrati (FDP) rozhodli, že zákazu plynových kotlov zabránia a neposunú ho ani do prvého čítania v parlamente. Nazvali ho atómovou bombou, nielen pre zvýšenie nákladov pre chudobných, ale aj pre technickú nemožnosť zákon implementovať a vysoké náklady s ním súvisiace. Ak by sa mal plán realizovať, Nemecko by potrebovalo ďalších 60-tisíc technikov. No pri nesplnení požiadaviek zákona pritom hrozia pokuty od päť do 50-tisíc eur.
K strane slobodných sa v odpore proti zákonu pridali aj opoziční kresťanskí demokrati, ktorí aktuálne s náskokom vedú politické preferencie. Ako ďalší úder pre zelených sa najväčšia koaličná strana sociálnych demokratov (SPD) dohodla so slobodnými na znížení výdavkov vlády o 20 miliárd eur.
Dôvodom je snaha pokryť rastúci deficit verejných financií na rok 2024, kde sa plánuje, aby ministerstvá plošne znížili svoje výdavky o dve až tri percentá. Výnimkou by bolo iba ministerstvo obrany. Hlavnou obeťou znižovania sa pravdepodobne stanú investície do dekarbonizácie, čo ďalej zhorší politickú pozíciu zelených. Tí nechcú o škrtaní počuť a snažia sa skôr presadiť zvýšenie daní pre bohatých, čo je pre FDP červená čiara.
Nemecká vláda si stanovila environmentálne ciele, ktorých dosiahnutie sa javí čoraz nereálnejšie. Náklady na ich presadzovanie rastú a pre mnohých ľudí aj politikov sa javia ako neudržateľné práve v časoch, keď domáca ekonomika prudko spomaľuje. Zelený idealizmus v konečnom dôsledku ohrozuje aj stabilitu nemeckej vlády.
