Po nedávnych parlamentných voľbách sa hľadá nová vládna koalícia. Okrem vlády Roberta Fica je alternatívou štvorkoalícia. Tá je pre mnohých riešením toho najväčšieho problému – ako zabrániť R. Ficovi návratu k moci. Zostavenie takejto širokej vlády je však omnoho problematickejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Potvrdzuje to aj história. Posledné slovenské vlády, ktoré pozostávali z viac ako troch strán, nedovládli. Prvou bola vláda Ivety Radičovej (SDKÚ, SaS, KDH, Most-Híd), ktorá skončila predčasnými voľbami v roku 2012. Druhou bola vláda Roberta Fica (Smer, SNS, Most-Híd, Sieť), ktorá skončila predčasne v roku 2018, a ďalšími boli vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré chaos dokonali.  

Štyri posledné štvorkoaličné vlády skončili neúspechom. Hlavný dôvod ich zlyhania je prozaický – nájsť ideový prienik rôznorodých politických subjektov je ťažké, a niekedy až nemožné. Čím dlhšie takáto vláda vládne, tým väčšie trenice vznikajú. Následne stačí malá rozbuška a prichádza koniec.

Ak sa aj politická strana s opačným názorom poddá koalícii a spreneverí sa svojmu programu a voličom, aby udržala koalíciu, skončí nadobro. Príkladov je mnoho: Sieť, Za Ľudí či Most-Híd.

Pri pohľade na volebné programy štyroch strán potenciálnej aktuálnej koalície, sa ukazuje, že aj v tomto prípade je ich ideový prienik minimálny, ak vôbec nejaký. Naopak, hrozba konfliktov je veľká.

Päsť na oko

Kingmakerom v celej povolebnej debate je Peter Pellergini, ktorý si určuje podmienky pre vstup do jednej alebo druhej koalície. Ani v jednej to však nebude mať ľahké, či bude premiér alebo nie.

Jeho volebný program, respektíve to, čo sľuboval voličom, bude schopný v štvorkoalícii naplniť iba sotva. Koaličnú väčšinu budú mať ostatné tri strany, ktoré stoja na úplne opačnom ekonomickom brehu.

Hneď prvá kľúčová kapitola v predvolebnom programe Hlas-SD sa volá sociálne spravodlivý štát. „Silný a sociálne spravodlivý štát musí byť schopný pomôcť všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Do ústavy zavedieme sociálne práva ako právo na primerané mzdy, pracovný čas, dovolenku...“.

Kapitola ďalej pokračuje výpočtom nových či navýšených dávok, príspevkov a benefitov - od „štartového pre mladých“ až po lyžiarske kurzy zadarmo. Ďalej spomína „masívne financovanie výstavby nájomných bytov“ a zavedenie skutočných 13. dôchodkov.

To, čo sa však v celom programe Hlas-SD nespomína, je spôsob financovania hlavných predvolebných téz. Ekonomický program strany je tak pre svoju rozšafnosť päsťou do oka programom ostatných troch potenciálne koaličných strán.

Finančná zodpovednosť

Kľúčová kapitola pre SaS je naopak udržateľnosť verejných financií. „Budeme presadzovať prebytkové rozpočty v dobrých časoch s vytváraním rezerv na zlé časy. Operatívny nástroj budú jednoročné výdavkové stropy, bez akýchkoľvek výnimiek počas celého  volebného obdobia,“ píše strana.

SaS v tom nie je zďaleka jediná. Rovnako prvá kapitola KDH hovorí, že je hlavným cieľom je „čo najrýchlejšie dosiahnutie vyrovnaného či prebytkového hospodárenia“. A to ešte počas tohto volebného obdobia.

Podobne aj PS píše: „Budeme hľadať ústavnú väčšinu na aktualizáciu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti“. Strana pokračuje, že chce povinné vypracovanie analýz vplyvov na verejné financie, či uplatňovanie princípu hodnoty za peniaze. Žiadne bezbrehé míňanie.

Inak povedané, najsilnejšia strana potenciálnej vládnej koalície by v prípade vlády s Hlasom-SD musela zabudnúť na svoje kľúčové predvolebné sľuby.

Podpora podnikania

SaS, KDH aj PS majú okrem zdravých verejných financií ako kľúčový bod programov aj lepšie podnikateľské prostredie. Kým ony sa orientujú na tvorbu HDP, Hlas-SD sa orientuje na stranu prerozdeľovania, takmer úplne rovnako ako Smer-SD.  

SaS presadzuje nízku rovnú daň a v tom je za jedno aj s KDH. Pre PS je prioritou nezvyšovanie daní a naopak zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce. Program Hlasu je z úplne iného vesmíru.

„Budeme vytvárať stály tlak na rast miezd, aby za svoju prácu dostávali spravodlivejšiu odmenu.  Zvýšime príplatky za prácu v noci a počas sviatkov a víkendov. Našim cieľom je zníženie počtu nadčasových hodín, skrátenie klasickej pracovnej doby,“ píše. A sľubuje, že do zákona vráti „rozšírenie odvetvových kolektívnych zmlúv na všetky firmy v danom odvetví“.

Ide o úplný rozpor s víziami ostatných troch strán. A rozpory medzi stranami zďaleka nie sú len ekonomického, ale aj kultúrneho charakteru. Či sú to zásadné rozdiely pri pohľade na nelegálnu migráciu, rovnosť párov rovnakého pohlavia či finančné osamostatnenie sa cirkví.

Veľké sklamanie

Ak by mala vzniknúť spoločná štvorkoalícia, každá zo strán by sa musela vzdať svojej kľúčovej predvolebnej agendy. Je otázne, či by to jej voliči pochopili. Skúsenosti Slovenska ukazujú, že nie.

Príklady strán ako Za Ľudí alebo Most-Híd naznačujú, že ak strana spraví principiálny obrat vo svojej politike, stráca budúcnosť.  

A tak sa zdá, že vyberanie si medzi koaličnými partnermi je pre P. Pellegriniho skôr snahou maximalizovať svoje postavenie vo vláde R. Fica, ako skutočne rozmýšľať, že by svoju budúcnosť vsadil na neistú spoluprácu so stranami, s ktorými nemá takmer nič spoločné.