Počas uplynulého roka sme si postupne zvykli na stabilné ceny ropy. Boli, pochopiteľne, nižšie ako tie od konca Veľkej recesie až do ropného zlomu spôsobeného revolúciou bridlicovej ťažby (teda medzi rokmi 2010 a 2014), ale volatilita bola tiež rádovo nižšia.

Počas roka 2019 sme neopustili pásmo 55 – 75 dolárov za barel na ropnej zmesi Brent. Táto idylka trvala aj počas prvých týždňov roku 2020 a skončila sa v treťom februárovom týždni, kedy bolo toto pásmo prelomené nadol.

Koncom marca, teda len o pár týždňov neskôr, už bola ropná zmes Brent viac ako o 60 percent nižšie v porovnaní so začiatkom roka a na najnižších úrovniach od roku 2002. Čo sa presne udialo?

Dve vlny

V prvej vlne prepadu (to sme išli „len“ na najnižšie úrovne za posledné tri roky) zohral úlohu koronavírus. Tempo nárastu nových prípadov v Číne sa síce postupne spomaľovalo, ale zároveň sa začal šíriť aj do ďalších krajín, ako sú Taliansko, Irán či Južná Kórea.

Investori pochopili, že výpadok dopytu po rope v dôsledku karanténnych opatrení nie je len krátkodobý, ale môže sa ešte rozšíriť. V druhej vlne však cenu ropy zrazila nadol aj strana ponuky. Nebolo to prvýkrát za posledné roky. Ako k tomu došlo? Treba sa vrátiť do čias ropného zlomu.

Ako chcel OPEC „podkúriť“ americkým producentom ropy

V novembri 2014 sa konalo zasadnutie OPEC vo Viedni, ktoré malo reagovať na mohutný nárast produkcie USA (ktoré sa dostali objemom takmer na úroveň Ruska či Saudskej Arábie). Cena ropy ešte nebola dramaticky nižšie ako počas uplynulých štyroch či piatich rokov – mesiac sa ešte otváral nad úrovňou 80 dolárov za barel na ropnej zmesi Brent. To bolo práve preto, že sa očakávala reakcia OPECu. Teda, zníženie produkcie.

Saudský minister pre ropu Ali Al-Naimi sa však rozhodol, že nebude znižovať produkciu, pretože podiel Sauskej Arábie na trhu by v tom prípade zabrali USA, Brazília či Rusko. Práve nízke ceny ropy mali byť výhodnejšie pre Saudskú Arábiu.

Ani tá však neočakávala, že americkí producenti svoju produkciu výrazne neznížia. Ba práve naopak. Ak v novembri 2014 produkovali okolo 9 miliónov barelov, v ďalších mesiacoch išla denná produkcia nahor až do pásma 9,5 – 9,6 miliónov barelov. Následne konečne poklesla, ale aj o rok po pokuse OPECu „podkúriť“ americkým producentom, teda v novembri 2015, bola produkcia USA na úrovni okolo 9 miliónov barelov ropy denne. Americkí producenti boli odolní, a to sa nečakalo.

Do hry vstupuje Rusko, OPEC otáča stratégiu

To, čo sa ale dalo očakávať, bol nárast zásob ropy (v dôsledku nerovnováhy medzi produkciou a spotrebou) a prepad ceny až k 30 dolárom za barel ropnej zmesi Brent, pričom aj počas ďalších mesiacov, keď sa trh trochu spamätal, sa cena dostávala nad 50 dolárov za barel len sviatočne. Kvóty OPEC boli notoricky prekračované a trh bol významne prezásobený.

Dva roky po saudskoarabskom pokuse „potopiť“ amerických producentov nadbytočnou ropou nakoniec Saudi otočili stratégiu. Po prvýkrát od roku 2001 vznikla dohoda o koordinovanom obmedzení produkcie OPECu v spojení s obmedzením produkcie aj ďalších producentov na čele s Ruskom. Zatiaľ čo v roku 2001 Rusi neplnili svoje sľuby, teraz sa očakávalo reálne zníženie produkcie. Pointou bolo, že sa zoberie referenčný bod, ktorým bol október 2016 a oproti nemu sa v horizonte šiestich mesiacov – od januára 2017 – mala produkcia znížiť o 1,8 milióna barelov ropy denne. OPEC mal zaobstarať 1,2 milióna, Rusko spolu s ďalšími krajinami, ako sú Azerbajdžan, Kazachstan či Mexiko 0,6 milióna.

Pôvodná dohoda mala platiť 6 mesiacov, pričom sa mala upravovať či predlžovať podľa situácie. Dohoda mala úspech, cena ropy sa začala zotavovať, na prelome rokov 2017/2018 sa už dokonca začalo uvažovať o jej zrušení, keďže cena ropnej zmesi Brent prekonala úroveň 70 dolárov za barel.

Americké sankcie na Irán a obchodná vojna. Volatilita je späť

Situácia sa ale veľmi rýchlo zmenila koncom roka 2018. Namiesto toho, aby ropa postupne stúpla k úrovni 100 dolárov za barel, ako sa očakávalo (v septembri 2018 ropná zmes Brent atakovala úroveň 85 dolárov za  barel), boli sme svedkami najväčšieho prepadu od roku 2015; ceny do konca roka poklesli o viac ako 30 percent.

Dôvodom boli znížené odhady spotreby a pokračujúca obchodná vojna USA s Čínou, ktorá mala  spolu so zvyšovaním úrokových sadzieb americkej centrálnej banky Fed potenciál výrazne spomaliť globálnu ekonomiku.

Situáciu zhoršili aj nečakané kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý hneď po očakávanom uvalení sankcií na Irán (to sa týkalo aj nákupu iránskej ropy), udelil pomerne štedré výnimky pre najväčších iránskych zákazníkov (napr. pre Čínu). Saudská Arábia, Rusko a ďalší producenti prudko zvyšovali svoju produkciu v očakávaní veľkého výpadku iránskych dodávok, lenže výpadok nebol nakoniec vôbec veľký. USA sa medzitým stali najväčším producentom ropy na svete a ich produkcia dosahovala viac ako 11 miliónov  barelov ropy denne.

OPEC na pokraji rozpadu

Pozornosť trhových hráčov sa opäť začala sústreďovať na OPEC a hlavne Saudskú Arábiu, ako zareagujú. Počas uplynulých rokov nastalo niekoľko zmien, ktoré neboli všetkými vnímané pozitívne. Ohrozovali chod ropného kartelu.

Korunný princ Muhammad bin Salmán začal priamejšie zasahovať do ropného biznisu Sauskej Arábie. Predtým to dlhodobo mali na starosti byrokrati v štátnej spoločnosti Saudi Aramco. Americký prezident Trump začal verejne hovoriť (alebo „tweetovať“), čo má OPEC robiť. Nižšie ceny, viac ropy a podobne. A aby toho nebolo málo, ešte tu bola aj aliancia s Moskvou.

Viacero členov OPECu bralo s nevôľou fakt, že kedysi hrdý kartel teraz robí to, na čom sa dohodnú princ bin Salmán a ruský prezident Vladimír Putin. Pred dôležitým zasadnutím OPECu v decembri 2018 vo Viedni práve z tohto dôvodu Katar, jeden z najstarších členov, opustil kartel.

Kto zníži ťažbu a kto opustí klub

Zatiaľ čo trh čakal koordinované zníženie produkcie ropy, OPEC bol na pokraji rozpadu. Zasadnutia kartelu po novom prebiehali tak, že v jeden deň sa stretli a dohodli členovia OPECu a na druhý deň prizvali krajiny mimo OPEC a tie nadviazali na dohodu z predchádzajúceho dňa. Nebolo možné, aby sa OPEC nevedel dohodnúť a potom žiadal od ostatných nejaké kroky (napríklad zníženie produkcie).

Lenže práve OPEC nebol teraz schopný sa rozumne dohodnúť. Vo vzduchu visela reálna možnosť, že po Katare opustí kartel aj Irán. Saudská Arábia totiž žiadala, aby aj Irán znížil produkciu. Lenže Teherán bol hlboko urazený, pretože odkedy platili americké sankcie (november 2018), jeho produkcia klesala a na trhu ho nahrádzali iní členovia OPECu.

Prezident kartelu Mohammed Barkindo a saudskoarabský minister pre ropný sektor Khalid al-Falih už ani nedúfali v dohodu. Zato však žiadali od Rusov, aby znížili produkciu rovnakým dielom ako Saudská Arábia.

Ruský prezident pomáha saudskému princovi zachrániť situáciu

Ruské spoločnosti boli ostro proti. Napríklad Igor Sečin, šéf Rosneftu, ruskému prezidentovi Putinovi, že dohoda s OPECom je strategickým rizikom a hrá do karát americkým producentom. To Putin určite uznal, lenže dohoda s OPECom je súčasťou väčšej šachovnice, ktorá zahŕňa dialóg s Rijádom ohľadne Sýrie a ďalších geopolitických záležitostí.

Preto sa rozhodol pre kompromis, ktorý mal uspokojiť všetkých. Inštruoval svojho ministra energetiky a zástupcu na rokovaniach s OPECom Alexandra Novaka. Ten sa vrátil z Viedne predčasne a hlásil, že summit sa pravdepodobne skončí veľkým fiaskom. Povedal aj to, že Saudská Arábia od neho chcela rovnaké zníženie produkcie, ako urobí ona. To odmietol.

Putin povedal Novakovi, že má Saudskej Arábii sľúbiť polovicu . Teda ak Rijád zníži produkciu o 500-tisíc barelov ropy denne, Rusi uberú 250-tisíc barelov ropy denne. Ak by to nestačilo, má sľúbiť viac, hlavne nech sa summit neskončí bez dohody.

Novak sa potom stretol s iránskym predstaviteľom Bijanom Zangenehom a sľúbil mu, že od Saudskej Arábie získa jej súhlas s tým, že Irán bude mať výnimku zo znižovania produkcie. Hlavne nech nerobia zbrklé kroky a neodchádzajú. Následne išiel za predstaviteľom Saudskej Arábie al-Falihom a povedal mu, že Rusi osekajú „zhruba“ toľko ako Rijád. Výmenou za to dostane Irán výnimku. Saudskú Arábiu ubezpečil, že aj Rusi potrebujú cenu ropy aspoň na úrovni 60 dolárov za barel (Brent) a podporujú saudskoarabské snahy o stabilitu.

Saudskoarabi boli šťastní, lebo nikto ďalší kartel neopustil, dohoda bola na stole a Rijád vyzeral ako silný hráč. Za to boli Rusom vďační a blahosklonne tolerovali aj neplnenie ruských sľubov.

Za rok od summitu znížila Saudská Arábia produkciu o 750-tisíc barelov ropy denne. Ruské „zhruba toľko ako Rijád“ vyzeralo tak, že znížili produkciu o 190-tisíc barelov ropy denne, teda ekvivalent  25 percent saudskoarabského zníženia. Cena ropy však prestala padať a to bol cieľ.

Najväčší producent ropy na svete vstupuje na akciový trh

V decembri 2019 sa opäť konal summit, a to v tradičnom formáte (prvý deň OPEC, druhý deň prizvaní producenti zúčastnení na dohode) a za podstatne menej dramatických okolností ako pred rokom. Ešte v júni 2019 bola dohoda z decembra 2018 predĺžená do marca 2020. V decembri 2019 sa však malo konať dlho očakávané (a viackrát odložené) čiastočné IPO (predaj akcií verejnosti) štátnej spoločnosti Saudi Aramco – firmy, ktorá produkuje najviac ropy na svete.

Saudská kráľovská rodina chcela predať časť akcií verejnosti a získať peniaze na mohutné investície do ekonomiky,do iných sektorov ako ťažba ropy. Saudi potrebovali istotu, že  všetko prebehne v poriadku. Čo sa pod tým rozumie? Čím vyššie ceny ropy počas IPO, tým lepšie. Preto chceli v predstihu predĺžiť dohodu – do júna 2020, alebo aj do konca roka 2020.

Ruská pozícia bola dlhodobo známa. Neboli spokojní s aktuálnou podobou dohody a hľadali spôsob, ako môžu znížiť svoj záväzok. Niektoré krajiny OPEC sa zasa sťažovali, že limitovaný rast cien ropy im neprináša dostatočné benefity. Hrozili im domáce sociálne nepokoje.

Zároveň vnímali, že produkciu znižuje hlavne OPEC, zatiaľ čo krajiny mimo kartel neplnili svoj prísľub. Kým krajiny OPEC nemali veľmi na výber, Rusko si chcelo vyrokovať inú štruktúru dohody. Chceli, aby len určitá časť ropných produktov bola zarátaná do dohody a iná, ako napríklad kondenzáty, nepodliehala limitom. Očakávalo sa, že dohoda z decembra 2018 sa predĺži do júna alebo decembra 2020.

Všetci boli veľmi prekvapení, keď sa dohodli škrty navyše. Pôvodne bolo dohodnuté, že produkcia klesne o 1,2 milióna barelov oproti októbru 2018, teraz to malo byť už 1,7 milióna barelov, pričom Saudská Arábia iniciatívne znižovala ešte viac ako mala, lebo prebiehalo spomínané IPO. Dohoda mala platiť do marca 2020, teda len tri mesiace.

Nastupuje pandémia, Rusko blokuje zníženie produkcie

O pár týždňov neskôr ale ani takéto zníženie produkcie nepomáha, pretože výpadok dopytu v dôsledku karanténnych opatrení s cieľom obmedziť šírenie nového koronavírusu je skrátka priveľký a nečakaný. V OPECu aj mimo neho prebiehajú vášnivé diskusie o tom, o koľko znížiť produkciu, aby sa zastavil prepad ceny ropy.

Stretnutie OPECu bolo naplánované na február 2020. Rátalo sa s tým, že s na ňom dohodne ďalšie zníženie produkcie o 500-tisíc barelov ropy dene. Lenže predbežná dohoda po telefóne sa nepodarila a osobné stretnutie radšej zrušili. Všetko sa presunulo na marec.

Rusko však neustále opakovalo, že sa nezaviazalo k žiadnym ďalším škrtom. Moskva bola presvedčená, že trend v americkej produkcii sa otočí a trh sa počas najbližších mesiacov vybalansuje sám (to je racionálny predpoklad, akurát ten časový horizont nie je istý).

Naproti tomu Saudská Arábia na čele OPECu navrhla znížiť produkciu o ďalších 1,5 milióna barelov plus to, čo by ešte znížilo Rusko. Ak si to spočítame, tak dohoda z decembra 2019 bola 1,7 milióna barelov plus 0,4 milióna dobrovoľné zníženie Rijádu a k tomu nových 1,5 milióna z dôvodu pandémie. Spolu 3,6 milióna barelov ropy denne preč z trhu – to je denná spotreba Nemecka a Francúzska.

Moskva navrhovala nezvyšovať škrty o ďalších 1,5 millióna a pôvodnú dohodu z decembra 2019 len predĺžiť do júna 2020. Saudská Arábia si však nevedela predstaviť, že by produkcia ostala na súčasných úrovniach. Nastal pat.

Rozkol medzi bývalými partnermi

Ak si spomenieme na december 2018, Rusi zachraňovali Saudskoarabom situáciu, pretože ich potrebovali na svojej strane geopolitickej šachovnice. Napríklad v Sýrii. Dohoda bola pre Rusov výhodná, pretože ich podiel na trhu klesal pomalšie ako podiel OPECu (stratégia „my znížime produkciu trochu a vy viac“) a do toho mal Putin vplyv na Blízkom východe. Rijád bol zasa Rusom vďačný, že podporovali ich snahy v čase, keď časť OPECu bola proti.

Saudská Arábia chcela v Rusku investovať a podporovať ruské aktivity v Sýrii. Ale nakoniec z veľkej pomoci Rusku zišlo, pretože Rijád si nechcel pohnevať Američanov. S nimi totiž spolupracoval dlhšie. A tak aj Rusi zmenili prístup a prestali podporovať saudskoarabské snahy o zníženie produkcie. Oficiálne to komunikovali tak, že je ešte priskoro hodnotiť vplyv vírusu a znižovanie produkcie ropy je preto predčasné.

Saudský korunný princ však stále očakával, že vznikne dohoda o znížení produkcie ropy. Doma práve potreboval dostať pod kontrolu rivalov z vlastnej kráľovskej rodiny a povedal si, že postaví do laty aj Rusov. A tak Moskve odkázal, že buď sa k dohode nejakou formou pripojí, alebo vôbec nijaké zníženie produkcie nebude.

Rusi nereagovali. Dohoda nevznikla. Saudská Arábia následne začala vyhlasovať, že by produkciu mohla navýšiť. Rusi povedali to isté a trh s ropou zrazu akoby nemal dna.

Takže taký bol vývoj zložitých vzťahov a motivácií veľkých producentov ropy v ich snahe kompenzovať silný nárast americkej ropnej produkcie a výkyvy dopytu. Táto snaha bola čiastočne úspešná a je možné, že bude mať pokračovanie. Teraz je však dôležitejšie zistiť, aké veľké škody napáchal na strane dopytu vírus a aké neschopnosť producentov znížiť ponuku.

Autor je portfolio manažér spoločnosti CM Capital a HarBull Oil Fund. Jeho názory sa nemusia zhodovať s názormi redakcie TRENDu.