Úspešní populisti sú tvrdým orieškom – svojou vášňou, postavenou na jednoduchej a zrozumiteľnej myšlienke, dokážu strhnúť davy. Problémom však je, že ich pravda je často príliš zjednodušená, čo ju robí zavádzajúcou a mnohokrát až klamlivou. To platí aj v prípade Donalda Trumpa.
Jeho celonárodné jasné víťazstvo bolo prekvapením, najmä z jedného dôležitého hľadiska – volili ho totiž nízkopríjmové skupiny. Typickí voliči demokratov sa im otočili chrbtom. Vibecesia, pred ktorou si demokratické médiá dlhodobo zakrývali oči, ukázala svoju silu v priamom prenose.
Chudobnejšia časť americkej populácie sa po covide cíti ešte chudobnejšou. Nezáleží na tom, čo hovoria štatistiky priemerov, do ktorých sú zahrnutí bohatší Američania profitujúci z rastu akcií. Práve zlá vízia budúcnosti rozhodla o víťazovi volieb.
D. Trump dal všetkým pracujúcim nádej, že ich životnú úroveň zachráni. Zlí Číňania vraj zobrali Američanom prácu. Zavedenie prohibičných ciel vráti výrobu do USA, s čím prídu aj lepšie platené miesta.
Paradox stagflácie
V skutočnosti bude Trumpova politika viesť k opačnému efektu. Stagflácia, ktorej sa každý pred dvoma rokmi bál, síce nevznikla vtedy, no nový prezident ju svojou hospodárskou politikou môže spôsobiť už onedlho.
Logika je jednoduchá: zavedenie ciel obmedzí americký import s cieľom zvýšiť domácu výrobu. Trumpovi však nevadia len Číňania, ale aj nelegálni migranti, ktorí vraj berú Američanom prácu. Nezáleží na tom, že nezamestnanosť je stále blízko historických miním – nový prezident sľúbil, že vysťahuje milióny z nich.
Ak však zníži import a zároveň zníži množstvo pracovníkov, nebude mať kto pracovať. Platy porastú, no zároveň sa zníži objem vyrobených tovarov, čo spomalí ekonomický rast a zvýši ceny. Ide o dokonalý recept na stagfláciu. Čím bude Trump v tejto politike agresívnejší, tým silnejšia stagflácia príde. A tak spôsobí opak toho, čo sľuboval.
Paradox dolára
Clá majú pomôcť znížiť deficit obchodnej bilancie. To však nebude stačiť. Prax ukázala, že zavedené clá na Čínu v roku 2017 nemali pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu - práve naopak, situáciu ešte zhoršili. D. Trump preto plánuje oslabiť americký dolár.
V deň jeho víťazstva sa však stal pravý opak – dolár posilnil najviac od čias covidu. Dosiahnuť avizované oslabenie dolára tak bude problémom, pretože vzniká nový silný vzťah medzi výnosmi amerických dlhopisov a dolárom.
Logika je opäť jednoduchá: čím vyšší bude fiškálny deficit americkej vlády, tým viac sa bude potrebovať prefinancovať na svetových finančných trhoch. Investori z celého sveta budú požadovať vyšší výnos. Keď ho získajú, svojimi nákupmi dlhopisov zvýšia dopyt po dolároch. Čím viac bude Trump krajinu zadlžovať, tým viac môže dolár posilňovať – pravý opak toho, čo zamýšľal.
Paradox úrokov
Clá majú dve funkcie – obmedziť lacný import, ktorý údajne berie Američanom prácu, a zároveň získať zdroje na financovanie nižších daní, ktoré D. Trump avizuje. Clá majú priniesť do štátnej pokladnice okolo 300 miliárd dolárov ročne.
Bloomberg však odhaduje, že implementácia daňových úľav a ďalších politík zvýši fiškálny deficit vlády o bilión dolárov ročne. Vyšší dlh a vyššie úrokové sadzby následne ešte viac zaťažia už teraz vysoký vládny dlh, ktorého úroky len nedávno presiahli bilión dolárov ročne.
Nový prezident bude preto tlačiť na Fed, aby znížil úrokové sadzby. Počas prvého prezidentovania niekoľkokrát otvorene kritizoval Jeroma Powella, a tieto útoky budú pravdepodobne narastať. Čím viac sa však bude snažiť znížiť úrokové sadzby, tým viac sa investori budú obávať zvýšenej inflácie. Budú požadovať vyššie výnosy, ktoré ďalej narastú.
Útok na najchudobnejších
Uvedené tri paradoxy spôsobia, že chudobní Američania s vysokou pravdepodobnosťou ostanú chudobnými. Vyššia inflácia bude požierať ich životnú úroveň, clá budú predražovať ich nákupy a vyššie sadzby zvyšovať splátky úrokov.
Populizmus je lákavá, no zradná voľba, ktorej následky najviac zasiahnu tých, ktorí mu najviac veria. Toto platí pre Ameriku rovnako ako pre Slovensko.
