Slováci sú zodpovední. Ukázali to v posledných týždňoch dôsledným nosením rúšok, ale aj vysokou účasťou na testovaní na severe Slovenska. Situáciou, kde zodpovední neboli, boli septembrové svadby. Mali na to ale dobrý dôvod.
Sotva vtedy niekto z nich tušil, že práve svadby patria medzi najrizikovejšie epidemiologické udalosti. Najmä nie v čase, keď sa na nich bavil premiér bez rúška a na svojom facebooku odkázal „nevesty, dobre bude“. O dva týždne nato nastal najväčší prírastok počtu nakazených v histórii, keď sa počet pozitívnych na covid-19 za týždeň zdvojnásobil.
Stratená dôveryhodnosť
Momentálne máme na Slovensku desivé čísla počtu nakazených presahujúce 3-tisíc osôb denne, no týždenné tempo rastu nakazených je menej ako polovičné v porovnaní s koncom septembra. Ukazuje sa tak, že opatrenia prijaté v októbri znížili tempo nákazy. Zatiaľ ale nie dostatočne.
Slovensko zďaleka nie je jedinou krajinou v problémoch. Väčšina európskych štátov dosahuje nové rekordy. Európa zaznamenáva v súčasnosti až štvornásobné množstvo počtu nakazených oproti jarnému vrcholu. Väčšina európskych vlád, nielen tá slovenská, pri príprave na druhú vlnu zlyhala.
Avšak tie krajiny, ktoré nezlyhali, majú viacero spoločných znakov: výrazne viac testovali, dôsledne trasovali potenciálne nakazených a vlády dokázali svojim konaním dodať obyvateľom dôveru.
Na Slovensku sa ukazuje opak: cez leto sa nenavýšila ani testovacia kapacita štátu ani trasovacia kapacita hygienikov. O dôveryhodnosti čelného predstaviteľa epidemiologických opatrení Igora Matoviča svedčí jeho posledná priečka v nedeľnom prieskume dôveryhodnosti členov vlády.
Igor Matovič o testovaní zavádza. V čom má pravdu a v čom sa mýli
Cukor a bič
Ľudia sa vo veľkom počte dostavili na testovanie antigénovými testami. Jedným z hlavných motívov je obmedzenie ich života v najbližších týždňoch, pokiaľ by negatívnym testom nedisponovali. Obyvatelia najpostihnutejších oblastí si bez veľkého reptania zastali do rady a podrobili sa premiérovmu zámeru. S plnou dôverou, že štát vie, čo robí.
Igor Matovič bude oslavovať vyše 5-tisíc pozitívnych antigénových testov, no nikto v skutočnosti nevie, čo toto číslo znamená. Nevieme, koľko z nich je skutočne infekčných, koľko odišlo z testu infekčných no s papierom negativity. A ani nevieme, koľko ľudí sa pri tejto hromadnej akcii nakazilo. Je ale pravdepodobné, že epidemiologický efekt bude v konečnom dôsledku pozitívny.
Michal Vašečka: Igor Matovič je najslabší článok vlády
Nie je okres ako okres
Tam, kde efekt nemusí byť až tak pozitívny, je celoplošné testovanie. Ak sa štátu podarí dať dokopy dostatočný počet personálu, čo stále nie je isté, výsledok nemusí splniť očakávania. Nie je totiž okres ako okres.
Napríklad za posledné tri dni pribudlo v Tvrdošíne 223 pozitívnych prípadov. Merané na 100-tisíc obyvateľov ide o číslo 616. Na druhej strane máme Revúcu, kde pribudlo iba 6 nakazených alebo v prepočte 15 ľudí na 100-tisíc obyvateľov.
V Revúcej môže byť 40-násobne menej nakazených ako v Tvrdošíne. Znamená to, že veľké testovanie v tomto okrese by mohlo priniesť iba 35 nakazených. Nie o moc horšia situácia bude na celom juhu Slovenska, od Revúcej až po Dunajskú Stredu.
V Bratislave by mohol byť negatívny iba každý dvestý človek. Logistická operácia v Bratislave bude násobne komplikovanejšia ako v Tvrdošíne. Predstavte si, že tu budú stáť ľudia hodiny v radoch, aby sa dozvedeli, že pozitívny antigénny test má iba každý dvestý z nich. Toto premiérovi neprejde.
Pokiaľ má Igor Matovič pud politickej sebazáchovy, pondelňajší Ústredný krízový štáb rozhodne, že celoplošné testovanie nebude. A zúži sa možno iba na najviac postihnuté regióny. Matovičov sen o veľkom celoplošnom testovaní môže nakoniec ostať iba snom.
Keď sa koalícia a opozícia zhodnú: zdravotníctvo je v zlom stave a chýba mu krízový manažér
Nesystémové riešenia
Ľudia v okresoch, ktoré budú vybrané na testovanie, sa však budú pýtať, akým právom budú práve oni potrebovať potvrdenie o negatívnom teste? A tu opäť prichádza na rad nesystémovosť a chaos v riadení epidémie.
Počas týždňa počet nakazených na 100-tisíc obyvateľov v Nemecku presiahol úroveň 50. Automaticky spolkové krajiny dostali povinnosť sprísniť opatrenia. Štátna a spolkové vlády boli pripravené na túto eventualitu a začali ich plniť.
Na Slovensku však nič také nemáme. Najviac sa k tomu približovali regionálne semafory. Tie by mali veľký zmysel. Keby sa totižto začali opatrenia riešiť na regionálnej úrovni, keď presiahnu určitú kritickú hranicu, všetko by v súčasnosti vyzeralo ináč.
Opäť však zlyhalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré žiadne sprísnené regionálne opatrenia nepresadilo. A zlyhal aj premiér, ktorý situáciu na konci septembra prebral do vlastných rúk zo slovami: „toto hrajuškanie sa na semaforíky sme v tento deň skončili“.
O dva týždne neskôr sa však určitým spôsobom regionálne opatrenia opäť prijali, keď lockdown v štyroch okresoch má prísnejší charakter ako inde. Napriek tomu dramatický rozdiel počtu nových prípadov na severe a juhu Slovenska ukazuje, ako potrebné by bolo situáciu riešiť regionálne.
Matovičov nový trik: Bude celoplošné testovanie zázračným riešením, ktoré zachráni Slovensko?
Systémové riešenia
Keby sa dopredu stanovilo, aké opatrenia budú prichádzať pri akých počtoch nových prípadov, prinieslo by to obrovskú dávku predvídateľnosti, zodpovednosti aj dôvery. Ľudia by vedeli, čo ich čaká a dôvera vo vládu by vzrástla. Zároveň by bolo zrejmé, že pokiaľ ich správanie nebude zodpovednejšie, život v ich regióne sa obmedzí.
Takéto pravidlá by boli aj spravodlivejšie. Reštaurácie v Komárne predsa nemôžu mať rovnako prísne pravidlá ako na Orave. Ekonomika by sa nezastavila tam, kde ľudia dokážu mať situáciu pod kontrolou.
Pri súčasnom vedení krajiny je však málo pravdepodobné, že by Slovensko dokázalo prejsť na systémové riadenie koronakrízy. Ak súčasný trend bude pokračovať, uvidíme len ďalšie panické reakcie a snahu nájsť geniálne jednorazové riešenia. Také však neexistujú. Korona tu s najväčšou pravdepodobnosťou bude s nami ešte dlhé mesiace. Musíme sa s ňou jednoducho naučiť žiť, najlepšie systematicky.
