S rastom inflácie v Európe sa medzi jednotlivými štátmi začali výrazne otvárať inflačné nožnice. Rozdiel medzi štátom s najrýchlejším a najpomalším rastom cien prevyšuje 4,5 percentuálneho bodu. To je situácia, ktorú si EÚ nepamätá.

Eurozóna aj Európska únia naposledy čelili vysokým inflačným číslam naposledy pred desiatimi rokmi. Napriek tomu Európska centrálna banka hovorí, že nie je dôvod na obavy.

Vysoká inflácia je globálny problém

V auguste dosiahla medziročná miera inflácie v Európskej únii 3,2 percenta a v eurozóne presne tri percentá. Inflačné tempo sa zrýchlilo, keď v porovnaní s júlom narástla inflácia o 0,7 (EÚ), resp. 0,8 (eurozóna) percentuálneho bodu.

Vysoká inflácia sužuje celý svet a Európa nie je výnimkou. Spojené štáty boli prvou krajinou, kde inflácia prudko narástla už na jar a táto „nákaza“ sa preniesla aj do Európy. Dá sa povedať, že epidémiu covid-19 vystriedala inflačná epidémia.

Európa je však špecifická v tom, že v rámci jedného ekonomického bloku zažívajú štáty veľmi rozdielne úrovne inflácie. To isté sa dokonca deje aj v jednom menovom bloku – eurozóne – čo už môže indikovať problém, keďže krajiny s rozdielnou mierou inflácie podliehajú jednotnej menovej politike Európskej centrálnej banky. Tá svojimi krokmi musí riešiť úplne rozdielne úrovne inflácie.

Teórie na vysvetlenie nestačia

Pozrime sa na čísla. Najnižší rast cien vidíme v krajinách juhu Európy. Konkrétne, v auguste rástli najpomalšie ceny na Malte (0,4 percenta), v Grécku (1,2 percenta) a v Portugalsku (1,3 percenta). V júli platilo takmer rovnaké poradie s výnimkou Talianska, ktoré malo pôvodne tretiu najnižšiu infláciu, avšak v auguste ceny v Taliansku stúpli medziročne o 2,5 percenta.

V odlišnej situácii je trojica Poľsko, Litva a Estónsko, ktoré majú infláciu na rovnakej úrovni piatich percent, čo je najviac v EÚ. Belgicko, Rumunsko a Maďarsko registrujú štvorpercentnú infláciu. A najväčší paradox tohto rebríčka? Dve z troch krajín s najvyššou infláciou a tri krajiny s najnižšou infláciou platia rovnako eurom.

Čo hovoria odborníci na dôvody týchto rozdielov? Dominantným argumentom je rozdielny priebeh hospodárskeho cyklu. Pri tomto vysvetlení by krajiny s najvyšším rastom HDP mali mať aj logicky vyššiu infláciu. Táto téza by potvrdzovala pozíciu Belgicka, Maďarska, Poľska aj Rumunska, ktoré skutočne dosiahli v druhom štvrťroku dvojciferný hospodársky rast.

Neplatí však ako objasnenie vysokej inflácie v Litve a Estónsku, kde ekonomika rástla pomalšie. Tomuto vysvetleniu „nepraje“ ani pozícia Portugalska, ktorého HDP od apríla do júna medziročne narástlo o viac ako 15 percent a napriek tomu si krajina udržuje nízku infláciu.

Nezamestnanosť sa vracia na predpandemické úrovne

Iné vysvetlenie ponúka vývoj na trhu práce. Teória hovorí, že v krajinách s neprirodzene nízkou mierou nezamestnanosti sa inflačné tlaky zosilňujú a naopak. Aká je realita? Nezamestnanosť v EÚ aj v eurozóne sa postupne vracia na úroveň spred pandémie.

Medziročne je miera nezamestnanosti v EÚ o 0,7 a v eurozóne o 0,8 percentuálneho bodu nižšia ako pred rokom. Pri detailnom pohľade vidíme výrazný pokles nezamestnanosti aj v krajinách s vysokou infláciu, ako aj v krajinách s relatívnou cenovou stabilitou.

Z toho vyplýva, že rozdiely v mierach inflácie nevieme vysvetliť len jedným parametrom a tieto sú očividne prejavom prevládajúcich ekonomických špecifík jednotlivých členských krajín. K otváraniu inflačných nožníc prispelo rôznym dielom najmä trvanie dočasnej izolácie a obchodné bariéry, ktorým čelili štáty počas pandémie.

Inflácia by sa mala upokojiť

Čo očakávať v otázke inflácie v ďalších mesiacoch? Odborníci predikujú, že inflácia bude skôr stagnovať. Zásadným argumentom je, že augustové čísla výrazne reflektujú nízku porovnávaciu základňu z minulého roka. V auguste 2020 sa európske ekonomiky ešte len spamätávali z covidového šoku a ceny úvodom leta smerovali skôr nadol kvôli nízkemu dopytu.

Naopak, v treťom a najmä vo štvrtom štvrťroku šak už ekonomiky vykazovali jasné známky hospodárskeho oživenia. To sa naplno prejavilo na jar 2021, kedy ekonomiky prvýkrát v plnej miere pocítili následky predchádzajúcich lockdownov. Nedostatok dôležitých priemyselných aj energetických komodít prišiel rýchlo, avšak prejavil sa v rôznych členských štátoch EÚ odlišne.

Je viacero dôvodov, prečo by sa nerovnováha medzi dopytom a ponukou v komoditách a tovaroch mala postupne zmenšovať. Ak globálnu ekonomiku nepostihne ďalšia séria lockdownov, inflácia by sa mohla začať vracať do normálu už začiatkom budúceho roka.

Tony Christoforou
Výkonný riaditeľ a vedúci investičného výskumu Goldenburg Group. Začínal vo finančnom sektore v roku 2010 a pôsobil šesť rokov na finančnom dílingu jednej z najväčších cyperských investičných firiem. Od roku 2016 pôsobí v brokerskej spoločnosti Goldenburg Group ako výkonný riaditeľ. Venuje sa vývoju na finančných trhoch, zmenám v ekonomike štátov EÚ vrátane Slovenska. Súčasťou jeho práce je analýza finančných trhov a predikcie vývoja.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora