S Talibanom sa budeme musieť naučiť žiť. Dobe amerického brojenia odzvonilo

Kábul padol, zamestnanci ambasád utekajú a osud experimentu s názvom Afganská islamská republika je spečatený. Ulice štvormiliónovej metropoly ovládla čierna šaháda na bielom pozadí. Islamský emirát Afganistan je späť a krajiny Severoatlantickej aliancie sa môžu len bezmocne prizerať.

Spojené štáty (a celý sprievod z NATO) utrpeli historickú prehru a s nimi zlyhal aj koncept morálneho imperializmu. Ukázalo sa, že niektoré národy sú hrdé a nedovolia, aby vonkajšie mocnosti pošliapávali ich suverenitu a právo na sebaurčenie.

Miestnych očividne nepresvedčili ani početné investície do ciest, škôl a nemocníc. Liberálny poriadok na washingtonský spôsob asi nebol tým, čo obyvatelia tejto nešťastnej krajiny očakávali.

Spojené štáty sa nepoučili zo svojich vlastných dejín. Bývalá kolónia sa priklonila k tým istým metódam, proti ktorým vytrvalo bojovala a tento boj bol základným pilierom jej identity.

Štedro vyzbrojené jednotky kábulskej vlády sa v mnohých prípadoch vzdali bez jediného výstrelu. To hovorí o odhodlaní a úrovni spokojnosti s predošlými vládami viac ako hocijaká reakcia západných politikov.

Architekti deštrukcie

Medzinárodná verejnosť, podobne ako veľká časť Afgancov je naďalej v šoku. Islam zvíťazil a jeho verní sluhovia oslobodili svoju vlasť. Čoskoro budeme svedkami toho, ako si berú späť to, čo im pred takmer dvadsiatimi rokmi bolo zobraté.

Krajinou početných etník a ešte početnejších sporov znovu potečú hektolitre krvi. Taká je cena náboženského radikalizmu.