Talianska pravica prichádza. A zásadne zmení európsku politiku

Ak sa Fratelli d'Italia (Bratia Talianska alebo FdI) skutočne dostanú na čelo vládnej koalície, európska politika sa zásadne zmení.

Giorgia Meloniová, charizmatická líderka FdI, bola obvinená z toho, že je „neofašistka“, a jej druhý najväčší člen koalície, Lega, je označovaná za „populistov“. Obe označenia sa míňajú podstate. Áno, tieto strany využili kypiacu nespokojnosť niektorých voličov a zaujali by tvrdý postoj k imigrácii a bezpečnosti. FdI sa však sotva snaží zvrátiť liberálnu demokraciu. Ambície strany sú niekde inde. Uznávajúc, že kľúčom k úspechu dvoch veľkých európskych politických rodín, kresťanských demokratov a demokratických socialistov, bola ich dobre rozvinutá politická a etická kultúra, sa bratia snažia položiť podobné základy pre pravicu, čím jej umožnia získať a udržať si moc aj do budúcna. Toto je rafinovaná výzva, ktorej musia progresívci čeliť.

Ciele FdI siahajú za hranice Talianska; Bratia dúfajú, že pretvoria európsku politiku. G. Meloniová tiež vedie Stranu európskych konzervatívcov a reformistov, ktorá zahŕňa desiatky pravicových formácií vrátane poľského Právo a spravodlivosť, španielskeho Voxu a Švédskych demokratov. Na akých pilieroch by stála nová intelektuálna budova pravice? V nedávnom rozhovore G. Meloniová vyjadrila obdiv k neskorému britskému filozofovi Rogerovi Scrutonovi, konzervatívcovi, ktorý nebol ani fašista, ani populista, a ktorého názory – podobne ako názory G. Meloniovej – nemožno jednoznačne zaradiť do kategórie proštátnych alebo protrhových. Pre oboch je voľný trh nevyhnutnou inštitúciou, ale monopolnú moc treba obmedziť reguláciou.

Ani R. Scruton zásadne nevystupoval proti Európskej únii. Veril, že systém transeurópskej spolupráce je potrebný, ale nemal by existovať za cenu národnej suverenity vo všetkých oblastiach, na ktorých záleží. Koalícia pod vedením FdI by sa rovnako neusilovala o vystúpenie z EÚ alebo eurozóny. Bratia si skôr predstavujú EÚ ako voľnú konfederáciu suverénnych štátov, nie ako „stále užšiu úniu“ s ambíciami stať sa polofederálnym štátom. V rozhovore z roku 2019 R. Scruton vysvetlil, že pre neho konzervativizmus nie je o „vrátení vecí späť“ tak, ako boli v minulosti, ale o „ich konzervovaní“, a že to nie je vec ideológie, ale lásky. „Sú veci, ktoré sú ohrozené a ty ich miluješ, takže si ich chceš nechať... Máme niečo, túto krajinu a jej inštitúcie a náš spôsob bytia, a toho sa držíme".

Čo majú Európania radi? Jedným z bodov, o ktorých hovorí G. Meloniová hovorí, je, že našu identitu definuje naša komunita. Pocit spolupatričnosti, spoločenského členstva je ústredným prvkom pri určovaní toho, čo „milujeme“, a umožňuje nám vyjadriť sa. Toto je základ slobody. Táto vízia má ušľachtilý pôvod, bola formovaná myšlienkami najväčších filozofov, najmä Georga Wilhelma Friedricha Hegela, ale aj Karla Marxa a Adama Smitha. Nevedie to však nevyhnutne ku konzervativizmu, ani to neznamená, že identita musí byť definovaná v národných podmienkach.

Koncepcia EÚ podľa FdI predstavuje jasné odlúčenie od minulosti. Doterajšia politika Talianska – podobne ako ostatných kľúčových členov Únie – tradične podporuje hlbšiu integráciu, napriek nezhodám o tempe a spôsobe. S GdI by tak vznikla trhlina, ktorá by nastala v čase, keď je naliehavo potrebná hlbšia spolupráca – ktorá nevyhnutne zahŕňa určité kompromisy v oblasti národnej suverenity, napríklad v oblasti energetiky a zahraničnej politiky. Takmer všetky najnaliehavejšie imperatívy, ktorým dnes čelíme, si vyžadujú určitú formu centralizovaných rozhodovacích kapacít a politík, ktoré zohľadňujú regionálny alebo globálny charakter verejných statkov, vrátane klímy, zdravia, finančnej stability a energetickej bezpečnosti.