Medzinárodný obchod sa pod vplyvom konfliktu na Ukrajine mení a týka sa to aj regiónu V4. To, že sa neustále vyvíja aj svet exportérov z krajín V4, potvrdzujú výsledky jednotlivých portfólií exportno-úverových agentúr z tohto regiónu za ostatný rok. Pre veľa exportérov z krajín V4 boli – vzhľadom na historické väzby a príbuznosť jazyka – krajiny ako Ukrajina, Bielorusko a Rusko tradičnými odbytovými trhmi. Pre vojnu na Ukrajine to už neplatí. Dôvodom sú medzinárodné sankcie proti Rusku a Bielorusku a zároveň objektívne riziká v prípade Ukrajiny.

Znamená to, že exportéri z regiónu V4, ktorí si na daných trhoch často konkurovali, sú teraz v situácii, keď si musia hľadať alternatívy na vzdialenejších a nezriedka aj rizikovejších trhoch, kde je dopyt po komplexnejších riešeniach. Sú tak nútení viac spolupracovať než súperiť. A práve jazyková, mentálna a geografická blízkosť v rámci regiónu V4 robí takúto spoluprácu životaschopnou.

Veľa firiem z krajín V4 ponúka navzájom komplementárne služby. Spomeniem dva najčastejšie sa vyskytujúce príklady. Prvým je, keď v Česku vyrábajú nejaký produkt a spoločnosť zo Slovenska im dodáva komponenty alebo čiastkové riešenia, prípadne na-opak. Druhým je majetková previazanosť, keď slovensko-maďarská skupina má cezhraničný presah a jej firmy sa v produkcii vedia navzájom dopĺňať. Majiteľovi skupiny dáva v tomto prípade zmysel využiť výhody, ktoré ponúka trh v Maďarsku, nižšie úrokové sadzby na Slovensku a spoločný slovensko-maďarský produkt exportuje do iných krajín. Keď však hovoríme o väčších projektoch, napríklad infraštruktúrnych v Afrike alebo v Strednej Ázii, tak vyšehradskí exportéri sú na to spravidla malí.

Vytvárajú sa preto konzorciá, ktoré riadi väčší projektový líder – firma zabezpečujúca kompletný manažment projektu. Práve tu sa ponúka priestor pre firmy z nášho regiónu stať sa subkontraktorom veľkého projektu. Pre veľkého, napríklad francúzskeho, projektového lídra môže byť ekonomicky výhodnejšie využiť potenciál regiónu V4 s kvalifikovanou pracovnou silou, technológiami a exportno-úverovými agentúrami a v neposlednom rade aj s istou poznateľnosťou našich spoločností a ich dobrou reputáciou ešte z čias Československa.

Veľký investičný celok za stovky miliónov je pre naše domáce spoločnosti spravidla príliš veľký hlt, ale v prípade subdodávok komponentov alebo technológií je situácia úplne iná. Celú veľkú elektráreň niekde na inom kontinente zrejme postaviť domácimi silami nedokážeme (ospravedlňujem sa, ak podceňujem niečiu kapacitu), ale ako dodávatelia technológií sú naši producenti veľmi konkurencieschopní. A určite ešte viac s podporou EXIMBANKY SR.

Zapojenie jednotlivých národných exportno-úverových agentúr môže byť v prípade účasti na projektoch pod konzorciom proporcionálne – podľa toho, akú časť kontraktu zabezpečuje exportér z jednotlivej krajiny. Napríklad, ak z 10-miliónovej transakcie pokrýva exportér z Česka osem miliónov a Slovák dva milióny, tak sa v rovnakom pomere zapoja aj príslušné exportno-úverové agentúry. Tu mám na mysli nielen klasické úverové financovanie alebo vystavovanie záruk, ale podporná schéma zo strany našich exportných agentúr môže fungovať aj vo forme poistenia a vzájomného zaistenia.

Exportno-úverové agentúry sa čoraz intenzívnejšie zapájajú do národných strategických iniciatív, ako je napríklad posilňovanie energetickej stability našich krajín alebo podpora spoločného nákupu vstupov na produkciu energie. V reakcii na aktuálne pomerne nestabilný geopolitický a hospodársky vývoj vo svete sme sa s partnermi z Prahy, Budapešti, Varšavy a Viedne na našej nedávnej spoločnej konferencii zhodli, že deľba rizík formou vzájomného poistenia, respektíve zaistenia alebo spolufinancovania projektov je v spoločnom záujme exportérov.

Perspektívu vidíme v zapojení exportérov s podporou exportno-úverových agentúr do spoločných projektov, ale aj konzorcií, napríklad v rámci programov rozvojovej spolupráce EÚ alebo do rekonštrukcie Ukrajiny. Mosty, železnice, čističky vôd či energetická infraštruktúra sú príklady projektov, ktoré najmä v rozvojových krajinách spoločne realizujú české, poľské, maďarské a slovenské firmy práve s podporou exportno-úverových agentúr. Pre slovenských exportérov je vytváranie konzorcií výhodné a zmysluplné nielen z dôvodu jazykovej, historickej a ekonomickej blízkosti krajín V4, ale aj pre možnosti podieľať sa na väčších projektoch.

Igor Barát

Námestník generálneho riaditeľa EXIMBANKY SR

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora