Ministerstvo školstva započalo novú kapitolu v oblasti hodnotenia vysokých škôl a predčasom vyčlenilo na hodnotenie vysokých škôl nemalé prostriedky z plánu obnovy a odolnosti za pomoci nových hodnotiacich kritérií.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravilo hodnotenie vedy na vysokých školách a vyčlenilo na neho 2,8 mil. eur. Podľa výsledkov, ktoré vzišli z hodnotiacich kritérií Dlhodobého zámeru ministerstva školstva vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 – 2028 bude podiel financovania vedy na vysokých školách v ďalších rokoch narastať a financovanie pedagogickej činnosti výrazne klesať. Je potrebné podotknúť, že toto hodnotenie vedy a výskumu je prevažne postavené na hodnotení publikačnej činnosti, a to až váhou 80 percent. Jedná sa tak o historicky najnižší podiel, či najnižšiu váhu zohľadnenia realizovanej výučby pri hodnotení kvality vysokých škôl ako ani spolupráce s firmami. Toto môže mať za následok dramatické zníženie počtu absolventov, nakoľko bude nutné vyučujúcim kolegom a kolegyniam vytvoriť extrémne široký časový priestor na prípravu výstupov pre publikačnú činnosť.

Ministerstvo tak v rámci hodnotiacich kritérií zároveň zlúčilo do nelogických celkov jednotlivé vedné odbory a to aj napriek protestom odbornej verejnosti. Niektorí zahraniční odborníci nevedeli odhadnúť jednotlivé oblasti, čo mohlo mať za následok nesprávne nastavenie hodnotiacich kritérií. Navyše sa pri mnohých publikáciách posudzoval iba abstrakt. Situácia sa týmto spôsobom stáva neudržateľnou najmä pre fakulty s technickým zameraním, pre ktoré v budúcnosti hrozí, že sa nebudú môcť podieľať na rozvoji slovenskej spoločnosti v dostatočnej miere. Nové kritériá totiž penalizujú fakulty s technickým zameraním, ktoré nemajú veľký počet publikácií. Ironicky zle dopadajú hlavne fakulty z prvých priečok rebríčka portálu Profesia, ktorý vyhodnocuje záujem firiem o absolventov jednotlivých fakúlt.

Ďalším zaujímavým faktom v rámci hodnotiacich kritérií ostáva, že spolupráca jednotlivých univerzít s priemyslom a praktickým uplatnením absolventov v budúcnosti je hodnotená na 0 percent. Je preto nevyhnutné, aby sa v tejto oblasti zmenili prioritné kritériá a zohľadnili sa aj ďalšie faktory, ako je napríklad spolupráca s priemyslom a aplikácia výsledkov vzdelávacieho procesu v praxi. Vysoké školy by mali byť miestami, kde sa vytvára nielen nová veda a poznatky, ale aj miestami, kde sa pripravujú kvalitní absolventi, ktorí dokážu prispieť k rozvoju slovenskej spoločnosti.

Otázna je aj budúcnosť doktorandov, ktorí pri rozdeľovaní financovania vedy a výskumu vyšli oproti minulým rokom s mínusom. V predchádzajúcich rokoch ministerstvo priespievalo na doktorandské štúdium na úrovni 10 percent a v tomto príspevku boli peniaze na vedu aj výskum v rámci doktorandského štúdia. Od roku 2024 sa radikálne zníži príspevok na doktorandské štúdium. Zarážajúce zostáva, že v pláne sľubujúcom zlepšenie sa objavili zmeny takého rozsahu, ktoré financie priamo škrtajú. Z toho vyplývajú obavy, že pri menšom počte študentov sa zmení aj pomer tých, ktorí sa rozhodnú odísť do zahraničia a tých, ktorí sa rozhodnú naďalej zostať na Slovensku.

Je dôležité si uvedomiť, že hodnotiace kritéria ministerstva školstva majú veľký vplyv na rozvoj slovenského vysokého školstva a vedy. Súčasný prístup však zjavne nie je dostatočne spravodlivý a zameraný na podporu rozvoja jednotlivých odborov a tým aj celej spoločnosti. Je nutné hovoriť o tomto probléme otvorene a iniciovať zmenu hodnotiacich kritérií vysokého školstva. Budúcnosť našej krajiny závisí aj od toho, akú priority v rámci vysokoškolského vzdelávania budeme mať.

Ivan Kotuliak

Od decembra 2019 som dekanom FIIT STU. Som tiež odborným zástupcom SR pre European Blockchain Partnership pri EK a slovenským zástupcom Information for All programu Slovenskej Komisie UNESCO. Doktorát som získal od Univerzity vo Versailles v odbore informatika, ako aj od FEI STU v odbore telekomunikácie. Od r. 2002 pracujem na pozíciách výskumného pracovníka, neskôr odborného asistenta a od r. 2010 docenta a prodekana fakulty. Moja výskumná orientácia zahŕňa výkonnosť komunikačných sietí, architektúry NGN sietí, mobilné a bezdrôtové siete. V poslednej dobe sa zameriava na Blockchain a Siete pre doručovanie obsahu CDN, kde som spoluautorom štandardu ETSI, ako aj na Softvérovo definované siete (SDN). Kontakt: [email protected]

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora