Mnohí ľudia už „ničomu neveria”. Dôvodom je, že ich „všetko sklamalo”. Napríklad nakúpili akcie alebo akciový podielový fond a nastal pokles o 30 percent. Alebo si kúpili štruktúrovaný produkt, kde bola vidina zárobku 7 percent, ale len za splnenia nejakej podmienky - napríklad, že ropa neklesne pod 50 dolárov za barel -, no ropa klesla a opäť skončili so stratou.

Spoločným menovateľom týchto problémov bolo s najväčšou pravdepodobnosťou nekvalitné investičné poradenstvo. Klientovi sa dostatočne nevysvetlilo, čo ho čaká a aké sú riziká. V snahe predať produkt sa mnohí „predajcovia” uchyľujú k zjednodušeniam a prikrášľovaniu reality. Iste, nemálo je tiež takých, ktorí produktu sami nerozumejú.

Dôsledkom sú sklamaní ľudia, ktorí držia peniaze na účtoch v bankách, lebo tam sú „bezpečné”. Ale ukrajuje z nich inflácia a v poslednom čase dosť citeľná, takže pocit bezpečia je iluzórny. Alebo si kúpia dlhopisový fond, ktorý obsahuje kvalitné dlhopisy, kde je takmer 100-percentná pravdepodobnosť, že budú riadne a včas splatené. No aj tam leží riziko.

Namiešanie dlhopisovej investície

Keď sa robí koláč, je potrebných veľa ingrediencií: čokoláda, mleté orechy, múka, maslo, cukor a atď. Prekvapujúco, ak ide investor mixovať dlhopisový fond, tak mieša len dve hlavné ingrediencie: kreditné a úrokové riziko.

Znalejší budú namietať, že keď si kúpia dolárový dlhopis, tak majú aj menové riziko. Áno, ale menové riziko je prítomné pri každej investícii, ktorá nie je v domácej mene: je jedno, či ide o akcie, dlhopisy alebo byt v amerických dolároch či maďarských forintoch. Ak sa daná mena znehodnotí voči euru, investícia stráca na hodnote.

Kreditné riziko je riziko, že ten, kto vydal dlhopis, ho nebude schopný riadne a včas splácať. V krajnom prípade sa môže stať, že investor príde o všetky peniaze – kúpi si dlhopis a dlžník nezaplatí vôbec nič. Dlhopisy väčšiny krajín a aj veľkých svetových firiem majú pridelený rating, teda nezávislé hodnotenie od renomovaných agentúr ohľadom ich schopnosti splácať svoje záväzky.

Sklamaný investor si vyberie dlhopisový fond s čo najnižším kreditným rizikom - konkrétne fond, ktorý investuje len do najkvalitnejších štátnych dlhopisov krajín eurozóny. Nenájde tam Taliansko, Španielsko, hoci obe krajiny majú investičný rating, ale len tie najlepšie krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko.

Je marec 2020 a investor si kúpi nízkonákladový na burze obchodovaný fond (ETF) s názvom iShares € Govt Bond 20yr Target Duration UCITS ETF. Ide o investíciu do štátnych dlhopisov v mene euro a zjednodušene sa dá povedať, že fond investuje do dlhopisov, ktoré majú dlhú lehotu splatnosti 20 a viac rokov.

Fond má nulové menové riziko (všetky dlhopisy sú v mene euro), najnižšie možné kreditné riziko (všetky krajiny majú minimálny rating AA- a sú to tie najbezpečnejšie krajiny eurozóny). Takisto má minimálne ročné náklady, ktoré by ukrajovali z výnosu, konkrétne 0,15 percenta per annum. A teraz príde prekvapenie: dlhopis vo februári 2023 stráca približne 40 percent. Ako je to možné?

Prečo sa hodnota dlhopisov mení

Príčinou je úrokové riziko, ktoré je spolu s kreditným rizikom jedným z dvoch hlavných rizík spojených s dlhopismi. Dôvod zmeny hodnoty dlhopisov osvetlí nasledovný príklad termínovaného vkladu. Ak si sporiteľ uloží 10-tisíc eur na trojročný termínovaný vklad s úrokovou sadzbou jedno percento per annum, každý rok mu banka vyplatí sto eur a po troch rokoch aj istinu.

Ešte asi pred 20 rokmi bolo ale možné si kúpiť vkladové listy, ktoré boli papierovou formou termínovaného vkladu. Na tom papieri bola napísaná investovaná suma a úroková sadzba a dátumy začiatku a ukončenia vkladu. Ak sa stalo, že rok po kúpe vkladového listu mal jeho vlastník nehodu a musel zaplatiť škodu na aute, mohol sa ocitnúť v problémoch, ak úrokové sadzby vzrástli a on potreboval vkladový list predať. Ak súčasné vkladové listy poskytujú úrok dve percentá, jeho vkladový certifikát stratil pre ostatných sporiteľov atraktivitu.

Nikto by od neho nekúpil vkladový list s nižším výnosom za jeho nominálnu hodnotu, keďže aktuálne podmienky sú oveľa atraktívnejšie. Jedinou možnosťou je predať ho za nižšiu cenu, aby bol výnos pre kupujúceho približne rovnaký, aký majú aktuálne vydávané vkladové listy. V tomto prípade by musel ísť približne na cenu 9 800 eur.

Z príkladu vyplýva podstata úrokového rizika: nárast úrokových sadzieb, krátkodobých aj dlhodobých, spôsobuje pokles cien všetkých inštrumentov, ktoré majú fixnú (nemennú) úrokovú sadzbu. A presne to sa stalo aj pri uvedenom dlhopisovom fonde.

Platí totiž, že čím má dlhopis dlhšiu splatnosť, tým viac bude jeho cena reagovať na zmenu úrokových sadzieb. Keďže vo fonde iShares € Govt Bond 20yr Target Duration UCITS ETF sú dlhopisy so splatnosťou 20 rokov a viac, prepad ceny bol výrazný - fond stratil od marca 2020 do februára 2023, asi 40 percent svojej hodnoty.

Síce nie v takomto rozsahu, ale drvivá väčšina dlhopisových fondov v druhom pilieri dôchodkového sporenia aj klasických dlhopisových fondov v roku 2022 z tohto dôvodu stratila. Poučenie: s dlhopismi je spojené aj úrokové riziko a v časoch extrémne nízkych úrokových sadzieb nie je rozumné investovať do dlhopisov s nízkym výnosom a dlhou splatnosťou.

Vyššie riziko straty na druhej strane znamená aj vyšší potenciál zisku. To platí v prípade, že investor vystihne obdobie vrcholiacich výnosov dlhopisov, a vtedy môžete slušne zarobiť.

Miron Zelina

Miron Zelina pôsobí na finančných trhoch viac ako 30 rokov. Bol okrem iného riaditeľom obchodníka s cennými papiermi, členom predstavenstva banky zodpovedným za privátne bankovníctvo, predsedom Rady Garančného fondu investícií. V súčasnosti je podpredsedom Výkonného Výboru Asociácie obchodníkov s cennými papiermi a pôsobí ako nezávislý finančný odborník.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora