Nižšie so súhlasom autorky prinášam miestami dychberúci email, ktorý poslala našim univerzitným senátorom pred pár dňami. Situáciu na fakulte popisuje ako stav mediálnej vojny:

Predmet emailu: Autorizovany pohľad učiteľa z druhej strany rieky na Fiit - vopred ďakujem za Váš čas, ak tento mail prečítate.

Vážení senátori, 

veľmi dlho som premýšľala, či mám tento mail napísať. Na jednej strane stál ľudský pocit zodpovednosti za mojich študentov, na druhej strane skutočnosť, že vlastne sa ma celá situácia netýka a nie je dôvod ju riešiť. 

Ďakujem vám, ak dokážete venovať čas jeho prečítaniu, je to istým spôsobom ľudská spoveď / výpoveď jedného pedagóga. 

Som učiteľ matematiky s domovským prístavom na našej Strojníckej fakulte, v minulom semestri dočasne adoptovaná na Fakultu informatiky. Rada by som hneď na úvod poznamenala, že p. dekana prof. Kotuliaka som nikdy nestretla a nepatrím ani do tábora jeho odporcov, ani do tábora jeho prívržencov. Patrím do tábora zdravého rozumu a argumentačne čistých myšlienok, ako matematik tvrdím, že čo nie je dokázateľné (verifikovateľné exaktným dôkazom) to neplatí. Táto pozícia ovplyvnila aj moju dilemu, či tento mail napísať a poslať, alebo nie. Poslednou kvapkou k tomu, že ho snáď - aspoň niektorí z vás čítajú, boli výzvy posledných dní od aktivistov z radov študentov – pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoj názor, aby napísali mail a svoj názor poslali všetkým senátorom. Miestami až agresívna kampaň za JEDINÚ SPRÁVNU MYŠLIENKU bohužiaľ zaktivovala aj mňa. Prepáčte. 

Chcem vám poskytnúť pohľad učiteľa, ktorý nepatrí do žiadneho z dvoch táborov a napriek tomu sa ocitol priamo vo vnútri diania na frontovej línii. Ak by som chcela len veľmi stručne charakterizovať situáciu – šlo prioritne o mediálnu vojnu, kde sa rozhodne nerešpektovala Ženevská konvencia o zajatcoch. Dôvody pravdepodobne viete posúdiť oveľa lepšie, lebo máte prístup ku podrobnej správe. Ja by som rada napísala len pár slov o použitých metódach a o tom, ako sa dotklo mojich študentov (prvý ročník bakalári, predmety Úvod do matematickej analýzy a Seminár z matematiky – celý ročník). 

Úvodná partia

Hneď v prvý týždeň ma skupina študentov (neskôr som zistila, že nešlo o mojich študentov, ale o staršie ročníky) privítala slovami “vráť sa do hrobu, kam patríš ... Nekradni miesto ľuďom čo sem patria ! ” Drsné? ale realita...

Napriek pôvodným priateľským vzťahom s učiteľmi, ktorí vstúpili do štrajku a mojej snahe zachovať predmet v identickej podobe, ako bol učený po predchádzajúceho roky (obsah, rozsah, spôsob výuky, hodnotenie) som dostávala cielene nesprávne informácie o tom, ako predmet fungoval a následne som bola hejtami kritizovaná vo verejnom priestore, že som tieto informácie použila.

Napriek pôvodným priateľským vzťahom som bol navádzaná, aby som nastúpila na PNku a využila odvolávku na moje dlhodobé zdravotné problémy a do výuky nenastúpila. Už samotný nápad hraničil s nezákonnosťou...

Študenti dostali  informáciu, že ma nemusia rešpektovať na predmete, lebo som tam aj tak len na chvíľu a je jedno, čo poviem, lebo to aj tak nebude platiť. Boli to prváci a tak to obratom vykecali  aj mne, ako vyučujúcej s otázkou, či to fakt platí...

Priebeh semestra

V rámci prechodu do on-linu v priebehu dvoch týždňov mi aktuálne vedenie dokázalo zabezpečiť interaktívnu tabuľu a licenciu na webex enterprise, aby som mohla vyučovať matematiku. Štandardne používaný G-suite nestíhal on-line prenos (rukou píšete a počítate na tabuli priklady a komentujete postupy), hlasový záznam sa oneskoroval oproti písanému textu výrazným spôsobom a tak bolo potrebné nájsť  iné technické riešenie. Vďaka ich podpore a s ich súhlasom som uvedené technické prostriedky využívala aj pri výučbe na Strojníckej fakulte. Napriek tomu zinkasovali (vedenie Fiit) len kopu kritiky od štrajkujúcich a veľa dobre mienených, ale naivných a prakticky nepoužiteľných rád o tom, ako vyučovať matematiku.

V rámci semestra sa mediálna vojna veľmi vyhrotila, až do tej miery že niektorí cvičiaci odmietli plniť príkazy mňa ako prednášajúceho (mali podporu svojho riaditeľa ústavu, nemali podporu garanta predmetu). Viem, že niečo také by sa u nás na SjF stať nemohlo. Ale v podmienkach mediálnej vojny to bolo evidentne v poriadku. Nešlo o dobro študentov, šlo o vyšší princíp a svätú vojnu.

Na internom fóre predmet kritizovali študenti, ktorí sa výuky vôbec nezúčastňovali (v online webexu presne vidím kto a kedy sa prednášok, či cvičení zúčastnil a automaticky je monitorovaná aj jeho aktivita). Kritizovali, že kamera používaná na prednáškach je neostrá, že prednášky trvajú 5 minút, že na papieri sa nedá nič prečítať... Realita bola taká, že v predmete sa žiadna kamera ani papier nepoužívali (používala sa interaktívna tabuľa), všetky prednášky a cvičenia v plnom zázname boli dostupné študentom na školskom Drive (ľahko skontrolovateľné, že doba trvania nebola 5 minút). Celková doba natočených videí za semester bolo viac ako 70 hodín.  Keď boli jednoduchým dôkazom usvedčení z nepravdy, mediálne aktívna skupina študentov vyhlásila, že čierne nie je čierne a je dôležité vyjadriť názor...

Evaluačný formulár predmetu vypĺňali cielene študenti vyšších ročníkov (bohužial google forms), ktorí do predmetu nepatrili s negatívnym hodnotením (akurát zabudli, že po prihlásení účtom AISu , vidím, kto a ako dotazník vypĺňal). Otázka – kto a prečo potreboval takúto aktivitu??

Komunikácia s mojimi študentami na predmete (prvý ročník BC) – citácie z diskusí po prednáškach a po cvičeniach

U: Môžete mi vysvetliť čo sa u vás deje?
Š: Nevieme, celkom tomu nerozumieme, ale dekan je zlý ... (nasledovala presná citacia z mediálnych materiálov štrajkujúcich)
Š: Vysvetliť to neviem, ale dekan musí byť absolútny odpad, keď musia proti nemu tak silno protestovať, že normálne sa to nedá...
U: Prečo máte pocit, že treba podporiť štrajk? Nerozumiem tomu.  Vysvetlite mi to prosím...
Š: Lebo keď dekan zostane, tak škole fakulte zoberú akreditáciu, tak nám povedali.
Š: Lebo vy ste tu len na chvíľu a keď budete preč, tak sa nebude dať predmet ani zopakovať a vyhodia nás zo školy. Treba, aby sa vrátil pôvodný učiteľ, lebo ten tu bude učiť stále aj v ďalšom školskom roku.
Š: Ste tu len na chvíľu a známky, čo nám dáte aj tak nebudú platiť.
Š: Ak výzvu nepodpíšeme, nebudeme mať u koho robiť bakalarske práce.
Š: Ak nebudeme podporovať štrajk, tak budeme mať problém urobiť v ďalšom ročníku skúšky, sme malá fakulta – tu vie každý o každom všetko.
Š: Tí odchádzajúci učiteľia majú svetovú úroveň a len vďaka predcházdajúcemu vedeniu sa ich podarilo udržať tu na fakulte, aby nezdrhli na svetové univerzity ako Stanford, MIT ...  Treba bojovať za to, aby zostali.
Pravdupovediac, toto je len výber z názorov študentov, ktorý ale mne spôsobil hlboké depresie, keď som si uvedomila, ako hlboko je umiestnený problém, ktorý táto fakulta rieši a aká hlboká musí byť vzájomná nenávisť, ak sa siaha ku takýmto prostriedkom. To, že cvičiaci odignorujú príkazy prednášajúceho a s takou anarchiou sa treba vyrovnať, by som možno ešte pochopila – riešenie sa vždy dá nájsť, ale to že si niekto zoberie študentov ako rukojemníkov a cielene podprahovo posúvanými správami vedie premyslenú mediálnu vojnu, je už podľa mňa cez čiaru. Cui bono?

Tento spor, z mojho pohľadu, nie je o tom kto sa dopustil akých aktivít, tento spor je veľmi premyslene vedená mediálna vojna, s dopredu premyslenou stratégiou a taktikou, šachová simultánka šachového krúžku z Hornej Dolnej voči veľmajstrovi, kde krúžok aj s dobrými úmyslami jednoducho nemá šancu, lebo veľmajster ich kroky predpovedá s úplnou istotou a útočí presne, dôrazne a kľudne aj zákerne – cieľom nie je nájsť pravdu, cieľom je vyhrať.

Osobne sa desím toho, že by sa takáto situácia mohla preniesť aj na iné fakulty. Situácia keď médiá rozhodujú o tom, čo je a čo nie je pravda.

Ak prijmeme definíciu W. Churcila, ktorý označil ako fanatika človeka, ktorý „nedokáže zmeniť názor a odmieta zmeniť tému“, potom v tomto boji stojíme VŠETCI proti skupine mediálne extrémne zdatných fanatikov, ktorým silne pomáhajú sociálne siete, aby ich hlas posílili do dunivého hrmenia. A to čo počujeme je práve to burácanie hromu. Samotný záblesk síce určite bol, ale zaregistrovalo ho len veľmi málo ľudí.

Neviem posúdiť, kde je pravda v tomto spore, nemám dostatok informácií a preto sa o nič také ani nepokúšam. Verím, že tú pravdu dokážete posúdiť oveľa lepšie uplatnením prísne vedeckým prístupov  a vaše rozhodnutie bude uvedomelo kritické (neustále skúmajúce a preverujúce vzájomné vzťahy a súvislosti), odbjektívne oznámiteľné a objektívne overiteľné.

Ešte raz vám ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali prečítaniu mojho mailu.

Mgr. Monika Kováčová, PhD.
Institute of Mathematics and Physics
Faculty of Mechanical Engineering
Slovak University of technology in Bratislava

Ivan Kotuliak
Od decembra 2019 som dekanom FIIT STU. Som tiež odborným zástupcom SR pre European Blockchain Partnership pri EK a slovenským zástupcom Information for All programu Slovenskej Komisie UNESCO. Doktorát som získal od Univerzity vo Versailles v odbore informatika, ako aj od FEI STU v odbore telekomunikácie. Od r. 2002 pracujem na pozíciách výskumného pracovníka, neskôr odborného asistenta a od r. 2010 docenta a prodekana fakulty. Moja výskumná orientácia zahŕňa výkonnosť komunikačných sietí, architektúry NGN sietí, mobilné a bezdrôtové siete. V poslednej dobe sa zameriava na Blockchain a Siete pre doručovanie obsahu CDN, kde som spoluautorom štandardu ETSI, ako aj na Softvérovo definované siete (SDN).