Koľkokrát sa dá vstať z mŕtvych? SaSke sa to podarilo už dvakrát.

Prvý krát to bolo po fiasku s eurovalom. Vtedy jej preferencie prepadli z 12 percent získaných v jej prvých voľbách roku 2010 na polovicu v nasledujúcich voľbách. Po odchode Jozefa Kollára a spol. o rok neskôr sa dokonca na dlho dostala pod hranicu zvoliteľnosti.

V roku 2016 však prišiel zázrak a strana získala opäť 12 percent napriek nízkym predvolebným preferenciám. Nedostatok dôveryhodných politických alternatív vtedy spôsobil podobné prekvapenie, ako v roku 2020 zažilo OĽaNO.

A podobne ako oni, ani SaSka si dôveru voličov nedokázala udržať. Po vnútorných nezhodách a odchode demokratického jadra strany v roku 2019 sa opakoval scenár z roku 2012 a SaSka sa vo voľbách 2020 ledva dostala do parlamentu.

Prospela jej však pozícia vo vláde, kde predstavovala opozíciu zdravého rozumu voči politike chaosu a nezodpovednosti. Jej preferencie sa opäť vyšplhali nad desať percent. SaSka vstala druhýkrát z mŕtvych. Svoju pozíciu však opäť rýchlo stratila s tým, ako politika racionality zmizla.

Ostalo iba posolstvo, ktorému už mesiace nerozumie nikto. Iniciovala pád vlády, no predčasné voľby odsúva čo najďalej. Ako keby čas bol jediný kritický faktor jej rozhodovania.

No strata vízie, cieľov a princípov znamená, že preferencie strany sa opäť zrútili k piatim percentám. Väčšina straníkov verí, že zmŕtvychvstanie príde aj po tretíkrát. Stačí, ak voľby budú dostatočne neskoro.

Dovtedy vraj národ precitne a uvedomí si, že SaSka ako jediná strana ponúka zodpovednú alternatívu. Ďalšie tri mesiace s Matovičom majú spraviť v hlavách Slovákov zázrak. Tomuto konštruktu však nemôže veriť nikto.

Preferencie strany sú zúfalo nízke a čo je horšie, za ostatné roky zo strany odborníkov akosi zmizli odborníci. Teraz sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. A spolu s nimi odišlo aj názorové spektrum, ktoré oslovovalo pomerne širokú časť pravicových voličov. SaSka ostala názorovo úzka, no pokiaľ bola stranou principiálnou, mala voličom aspoň čo-to ponúknuť.   

Avšak pri pohľade na to, čo sa momentálne v parlamente deje, je zrejmé, že zo SaS zmizla aj principiálnosť. Len tento týždeň poslanci priniesli návrhy na zvýšenie výdavkov krajiny o šesť miliárd eur pri znižujúcich sa daňových príjmoch. Zo štátnej kasy sa stala lotéria a podnikateľskému prostrediu ostal Čierny Peter.

Richard Sulík, ktorý sa vždy pasoval do role ochrancu verejných financií a kvalitnej legislatívy, dáva vedieť, že matovičovcom sa aj tak tieto výdavky presadiť nepodarí. Na skoršie voľby vraj nie je dôvod. Prezidentkinej iniciatíve nerozumie. V tomto názore len sotva nájde širšiu podporu.

Ak parlament prichádza s nezodpovednou legislatívnou smršťou sedem mesiacov pred voľbami, s akou bude prichádzať pred letom? Pokiaľ Matovič dostane ďalšie mesiace na svoju kreativitu, bude pompézna. Slovensko si nevie predstaviť, čo ešte líder obyčajných vymyslí – a ako silno dokáže spoločnosť ďalej traumatizovať a rozdeľovať. Už teraz sú následky jeho nepríčetnosti kolosálne.

Jedinou stopkou Matovičovej kreativity nie je jeho odchod z vlády, ako sa R. Sulík naivne domnieval. Sú ňou iba parlamentné voľby, a marginalizácia Matoviča v parlamente, vo verejnom živote aj v médiách. Predseda SaS si môže hľadať dôvodov a výhovoriek koľko len chce, avšak najdôležitejším verejným záujmom je návrat poriadku a predvídateľnosti.  

Buď bude držať I. Matoviča pri moci, alebo mu pomôže sa z politickej scény čo najrýchlejšie vytratiť. Pretože ak to nespraví, sám sa stáva spoluvinníkom škôd, ktoré tu líder OĽaNO do volieb ešte napácha. A tie nebudú malé.  

Je čas, aby R. Sulík zostúpil na zem a spýtal sa svojich voličov, čo vlastne chcú. Už dvakrát sa popálili, no dvakrát SaSke odpustili. Očakávať, že to spravia aj tretíkrát, je pomerne idealistická predstava.